Výlet začal v Hnúšti pri autobusovej stanici. Nášho štvorkolesového tátoša sme zaparkovali pred miestnym hostincom a vydali sme sa po zelenej turistickej značke, ktorá kopírovala trasu železničnej trate. Rozhodli sme sa objaviť Kliešte na Laze.
Náučný chodník Hnúšťa
Prešli sme priecestím a začali stúpať do kopca. V lese okolo nás sa tiahol potôčik. V tomto období vykúkali spopod spadnutého lístia rastlinky Zubrovníka šupinatého. Je to parazitická rastlina, ktorá čerpá živiny z koreňov listnatých stromov. Popadané stromy na chodníku sme preliezli bez problémov.
Prekérie s vodou
Pokračujeme v stúpaní, preskakujeme potôčik. Po ľavej strane sa vynára záhradkárska oblasť, čo zodpovedá moju otázku, odkiaľ sa tu berú tie odpadky. Míňame prameň, ktorý je autorom nášho potôčika, ale vo vnútri je taký špinavý, že nás odradil pomyslieť na to, že si doplníme fľašu vodu. Neďaleko prameňa sa nachádza cisterna, tam voda vyzerala pitnejšie.
Zelená značka nás ženie do ďalšieho kopca.
Cesta Márie Széchy
Táto časť lesíka vo mne vyvoláva klaustrofóbiu, pretože tu stromy rastú dosť nahusto. Napájame sa na zvážnicu. Odkryl sa nám aký taký výhľad na obec Polom po ľavej strane. Po našej pravici zas máme výhľad na Hnúšťu.
Na náučný chodník sa dá v okolí Hnúšte vyjsť na troch miestach – od Kadlubu, zo sedla Brezina, alebo z časti Polom. Na chodník sa dá napojiť aj po zelenej turistickej značke priamo z Hnúšte. Keďže náučný chodník kopíruje trasu historickej Cesty Márie Széchy medzi Muráňom a Fiľakovom, nejedná sa o okruh. Celý náučný chodník sa dá prejsť aj na bicykli.
Zvážnica začne klesať a my prichádzame k rázcestníku Laz. Tu sa napájame na červenú značku, ktorá je známa ako Cesta Márie Széchy, ktorá spája Muránsky a Fiľakovský hrad vzdialený 83 km.
Skvelý tip na ďalšiu turistiku, tak kto by sa rád pridal budem rada. Rada ju s niekým absolvujem.
Vstupujeme na krásne lúky, kde sa nám otvorili neskutočné výhľady, ale my ďalej stúpame za kliešťom. Hore sa totiž nachádza rovnomenné dielo, ktoré nás do týchto končín vlastne nalákalo.
Kliešte na Laze
Sú to kliešte, ktoré sú zapísané v knihe Slovenských rekordov. Ich výška je 5.4 m a váha okolo 2 t. Vyrobil ich kováčsky umelec Martin Jackuliak a osadil ich na túto vyhliadku v roku 2021.
Výhľady na Slovenské rudohorie sú tu neskutočné, aj keď je zamračené.
Po našej ľavici smerom na Hnúšťu vidieť Sinec, Ohrablo a Ostrú. Pred nami sa týči obec Polom a po pravici vyniká svojím podobným tvarom ako Klenovský Vepor kopec s názvom Železník.
Vysoké pece na okolí
Za dobrého počasia tu krásne vidieť aj štíty Nízkych Tatier. Ak by ste tu ale stáli pred 120 rokmi, tak by ste výhľady nemali žiadne. Nachádzali sa tu bukové lesy, ktoré na začiatku 20. stor. vyrúbali na výrobu dreveného uhlia. To zhltli vysoké pece v Hnúšti – Maši, v Tisovci a v Likieri – tá posledná bola prvá koksová pec na území Slovenska.
Objavíte aj dve lanové dráhy. Jedna bola vedená ponad dedinu Polom a prevážala magnezit do Burdy do hačavskej magnezitky a druhá viedla zo Železníka do Likiera. Dodnes sú tu stĺpy vysokého napätia. Mala dĺžku 13 km a v dobe najväčšej slávy prepravovala 700 ton železnej rudy denne.
Návrat do Hnúšte
Keď sme sa nabažili výhľadmi a dozvedeli sa pár infošiek, nastal čas návratu do Hnúšte. Rozhodli sme, že pôjdeme po červenej do sedla Brezina a odtiaľ po cyklotrase do Hnúšte. Z lúky sme prešli do lesíka a príjemným klesaním sme po čase míňali súkromný majetok, kde bolo upozornenie na fotopasce.
Od sedla Breziny a cyklistického rázcestníka Hnúšťa – Brádno nás čakalo 5 km asfaltovej turistiky až do Hnúšte, lebo sme si neboli isté vedľajšími chodníčkami. Kliešte na Laze nesklamali.
