Jedna pranostika na apríl tvrdí – Neraduj sa veľmi v prekrásnom apríli, obyčajne býva za ním máj nemilý. My si však z pranostík ťažkú hlavu nerobíme a nedeľné aprílové slnko nás opäť ťahá von do prírody. Znovu sme sa inšpirovali výzvou 7 kopcov, 3 jazerá a za náš cieľ si vyberáme najvyšší vrch nášho obľúbeného pohoria – Veľkofatranská Smrekovica.
Veľkofatranská Smrekovica
Na vrchol nevedú žiadne značkované chodníky, no až k horskému hotelu Granit Smrekovica vedie asfaltová cesta. Tá značne uľahčuje prístup na liptovskú vetvu hlavného hrebeňa. Táto nenáročná túra oslovila aj mojich rodičov – predstava krásnych výhľadov bez extrémneho fyzického výkonu ich presvedčila opustiť pohodlie domova.
Granit Smrekovica
Autom sa vyštveráme k vojenskej zotavovni, kde sa nachádza i priestranné parkovisko. Odtiaľ pokračujeme už po svojich. Po zhruba 10 – 15 minútach prichádzame k Horskej chate Smrekovica. Je v závere doliny Vyšné Matejkovo, v blízkosti sedla, ktoré oddeľuje masív Smrekovice od hrebeňa. Pri fotení pri rázcestníku pri horskej chate Smrekovica sme sa prestriedali so starším manželským (mileneckým?) párom. Ich fotku sme potom videli na facebooku výzvy 7 kopcov 3 jazerá, tak ich týmto srdečne pozdravujeme.
Prírodná rezervácia Smrekovica
Vyhlásili ju v roku 2012 na ploche 59 hektárov. Účelom vyhlásenia prírodnej rezervácie a jej ochranného pásma je zabezpečenie ochrany ekosystému prirodzených smrekových lesov s biotopmi európskeho významu. Smrekové lesy čučoriedkové a vysokobylinné so zachovalou štruktúrou pralesovitého charakteru a prirodzených procesov v nich prebiehajúcich.
A skutočne prechádzame cez lesy, ktoré sú hodné ochrany. Cestou nás zaujme modré značenie s veľkým písmenom „A“ na stromoch, ktoré označuje najprísnejšie chránené územie s piatym stupňom ochrany. V tejto zóne je zakázaná ťažba dreva, výstavba, poľovníctvo, aj iné zásahy do prírody. Najhrubšie smreky tu majú priemer okolo 1 metra, najstaršie smreky dosahujú vek úctyhodných 300 rokov. Najmä v blízkosti hrebeňa má les rozvoľnený charakter. A tak sa i my od horskej chaty vydávame chodníčkom do sedla, aby sme sa kochali výhľadmi.
Skalná Alpa
Ďalej sa dá pokračovať prechádzkou na Skalnú Alpu, avšak samotný vrchol je mimo turistickej trasy a nie je voľne prístupný. Turistická magistrála vrchol traverzuje východnými svahmi, napriek tomu je z neho zaujímavý výhľad. Z odlesnených častí sme pozorovali viacero vrcholov Veľkej Fatry, a pri priaznivých podmienkach sme dovideli aj na Nízke Tatry a Malú Fatru.
Samotná Smrekovica má síce zarastený vrchol bez výhľadov, no okolitý terén ponúka množstvo nádherných scenérií. My sme dokonca v sedle stretli i skupinku turistov, ktorých sprevádzal horský vodca a boli zo sedla pozorovať medvede. Údajne aj jedného zahliadli, ktorý potom zabehol naspäť do lesa.
Nenáročná turistika
Ak hľadáte pohodový výlet s nádychom dobrodružstva uprostred nedotknutej prírody, Smrekovica je skvelou voľbou. Navyše odporúčame navštíviť aj Horskú chatu Smrekovica – po túre si tam môžete pochutnať na poctivej domácej kuchyni. Na výber je množstvo polievok, tradičné hlavné jedlá a na záver dobre vychladené orosené pivo.
Deň sme zakončili s pocitom, že sme našli miesto, kde sa stretáva ticho lesa s majestátnosťou hôr. Kde aj menej skúsený turista môže zažiť dotyk divočiny. Smrekovica nie je len cieľ na mape. Je to zážitok, ktorý sa nevtieravo zapíše do pamäti a nechá vás túžiť po ďalšom návrate. Lebo práve v takýchto chvíľach si uvedomíme, že jar nie je len o pranostikách. Je predovšetkým o objavovaní krás, ktoré máme priamo pred nosom.
