Dnes bol náš tretí a posledný deň. Keďže nám vlak odchádzal už o pol štvrtej, rozhodli sme sa po Bytčianskej a Strečnianskej trase dokompletovať a ochutnať, ako chutí Vážska cyklomagistrála Žilina. Tretia etapa nášho výletného eposu mala byť krátka, mestská, civilizovaná. Žiadne kopce, žiadne ruiny, len pokojný návrat do reality – teda taký bol plán. Ale my nevieme byť normálni. A Žilina tiež nie.
Cyklomagistrála Žilina
Vyrazili sme znovu od VN Žilina a veľmi rýchlo prešli známym asfaltom popri Váhu až k Budatínu, kde nám cestu opäť zahatali stavebné uzávery. Tak sme si povedali: „Poďme do mesta. Čo tak vyskúšať mestský šprint na kolobežke.“
Divoký pumptrack pod mostom
Pod železničným mostom medzi Budatínom a mestom sa nachádza divoký mestský terén – freestyle pumptrack, ktorý vyzerá ako by ho navrhoval zo stavebného odpadu hyperaktívny architekt so záľubou v BMX. Skúsili sme si ho (no dobre, obchádzali sme ho) a preplietli sme sa pritom pomedzi železničné depá, točňu, koľaje a podjazdy, až sme sa zrazu – buch – ocitli na Bratislavskej ulici. Ľuďom čo tu žijú fakt nie je čo závidieť.
Rýchlo sme sa radšej presunuli cez Sasinkovu až k parku SNP. A to už je iná pohádka. Žilina? To nie je jedno mesto. To sú tri mestá, ktoré sa rozhodli bývať spolu.
Tri centrá Žiliny
Žilina je mesto paradoxov. Nie že by to boli iné štvrte – to sú rovno tri rôzne svety, každé „centrum“ s vlastnou atmosférou. A my sme si ich dali všetky. Za jedno dopoludnie, jedno presso, dve pivá a skvelú žranicu v Indickej reštaurácii.
1. Bernolákova ulica – Socializmus s nádychom panónskeho Miami
Začíname na Bernolákovej ulici. Tu končí (alebo začína) Aupark. Rozľahlé betónové bulváre, obchody ako vystrihnuté z 80-tych rokov, Hotel Slovakia, Dom odborov, socialistická symetria a sem-tam hypermoderný steakhouse či kaviareň.
Kto to nepozná, povie si – nuda. Ale v skutočnosti je to srdce žilinského každodenného života. Tu sa kupuje, tu sa vybavuje, tu sa postáva pri bankomate. A všetok kolorit hyzdí niekoľko neupravených drevených stánkov s akože drevenicou, na ktorej je nálepka ExpressWC.
Musíme však potvrdiť, že v miestnej pekárni vedia, čo je to dobrý makovník. A to už sa presúvame cez úzke uličky a malé trhy na Mariánske námestie.
2. Mariánske námestie – Staré mesto ako z rozprávky
Kto sem príde, ten pochopí, že Žilina má srdce. Mariánske námestie je jednoznačný žilinský highlight. Kto sem príde, ten pochopí, že Žilina má srdce.
Štvorcové námestie je uzavreté meštianskymi domami s arkádami, ktorému tróni Kapucínsky kláštor. Nechýbala ani studňa so zavesenými zámkami. Každý dom tu má určite svoj príbeh, každý kameň svoje miesto. V strede Mariánsky stĺp, okolo kaviarne, remeselné obchody, ľudia, hudba, vôňa kávy a výpary z kuchýň.
Nedalo sa inak, dali sme si pivo a vkĺzli do Burianovej medzierky. A tá náš priviedla až na tretie centrum: Hlinkovo námestie, v ktorom veľmi dávno tieklo koryto Váhu.
Fikcia alebo realita? Traduje sa, že Mariánske námestie kedysi slúžilo ako kolobežkový okruh pre richtára počas daňových kontrol. Alebo sme to si to len zle preložili z maďarského sprievodcu?
3. Hlinkovo námestie – Symetria, cirkev a stánok s párkami
Hlinkovo námestie je monumentálne. Obkolesené vysokými budovami, s veľkou fontánou, kostolom Najsvätejšej Trojice a hlavne – Burianovou vežou.
Burianova veža je ako Žilinčan, čo sa nechce fotiť – stojí, mlčí, ale je neprehliadnuteľná. Je to renesančná zvonica z 16. storočia, najstaršia veža mesta a kedysi dominanta širokého okolia. Dá sa do nej vojsť, vyšplhať sa (ak človek nemá kolobežku a kĺby seniora) a rozhliadnuť sa po meste.
Vedľa veže je Farský kostol. Je jednoduchý, ale má atmosféru. A okolo veže nájdete to najlepšie: Burianove medzierky – úzke kamenné uličky, ktoré prepájajú jednotlivé časti námestia a zároveň vás prenesú do čias, keď boli ploty z kameňa a súkromie z dreva.
Čo ešte sme stihli?
Park SNP (Bôrik)
Oáza ticha nad mestom. Pamätník padlým v SNP, lavičky, zeleň, rodiny, bežci, staré dámy so psíkmi, zopár zaľúbencov a my dvaja, kolobežky opreté o strom a hlavy v oblakoch. Ak si chcete oddýchnuť od dlažby, betónu a histórie – choďte sem. Naozaj.
Žilinská synagóga
Funkcionalistická krása, dnes galéria. Práve prebiehala výstava súčasného umenia. Silné, zvláštne, zaujímavé.
Národná ulica
Malá, ale kľúčová – obchodíky, second-handy, galérie, ľudová jedáleň, Bernard, kníhkupectvá a miesto, kde vás možno zastaví študent s petíciou alebo pouličný hudobník s gitarou, čo má len jednu strunu.
Potom už len železničná stanica. Ale aj tá má svoje špecifikum.
Všimol som si to už pred veľa rokmi a platí to dodnes. Nástupištia k prichádzajúcim vlakom tu zásadne oznamujú iba tri minúty pred odchodom. Pripraviť sa, pozor, štart. A tak sa vám často stane, že sa v podchode pretĺkate v davoch vystupujúcich i utekajúcich na vlak, medzi kuframi, batohmi, kočíkmi, deťmi… Najviac si to užijú starenky s ťažkými taškami a prirodzene my s bicyklami.
Čo netreba v Žiline obísť?
- Mariánske námestie – cez deň aj večer, vždy má čaro.
- Burianovu vežu a medzierky – historická duša mesta.
- Farský kostol + Hlinkovo námestie – formálna tvár Žiliny.
- Park SNP – miesto pre pauzu, reflexiu a keksík.
- Hrad Budatín – ktorý sme navštívili včera,
- Synagógu – netradičné, vizuálne silné, vždy trochu mimo hlavný prúd.,
- a samozrejme – ak bicyklujete – cyklotrasu a pumptrack pod mostom, lebo aj história potrebuje kontrast.
Cyklomagistrála Žilina Rekapitulácia
Tretí výlet bol krátky, ale zato plný mestských zážitkov. Trasa: VN Žilina – Budatín – pumptrack – centrum Žiliny a pamiatky
- Počet kilometrov: asi 10, ale pocity ako po 50.
- Počet kolízií s dlažbou: 3.
- Napomenutia od železničiarov: 2
- Pekné baby: veľa
- Počet miest, kde sme si povedali „sem sa vrátim“: minimálne 3.
- Skvelé jedlo: Indická reštaurácia Makalu
