Naša posledná tohtoročná túra v rámci zdolávania cieľov výzvy 7 kopcov 3 jazerá nás symbolicky vrátila do Strážovských vrchov. Presne tu sme v marci celú sezónu otvárali výstupom na Rokoš v Nitrických vrchoch – a poslednú októbrovú nedeľu sme ju prišli zavŕšiť na najvyššom bode celého pohoria: Výstup na Strážov.

Na malom lesnom parkovisku nad Zliechovom sa nás doobeda zišlo úctyhodných 35 turistov. Autá zaplnili plochu do posledného miesta a viacerí museli parkovať popri ceste. Po krátkom zvítaní a predstavení tímu sme spoločne vyrazili v ústrety pestrým farbám zrelej jesene.

Zo Zliechova cez Lúku pod Strážovom

Úvod trasy začal miernym zahrievacím stúpaním popri otvorených horských lúkach. Stromy zaliate dopoludňajším slnkom hrali všetkými odtieňmi žltej a oranžovej.

Akonáhle sme prekročili hranicu lesa, chodník nabral prudší sklon. Záverečný úsek pred hrebeňom dal nohám zabrať, no čoskoro sme sa všetci zhromaždili na Lúke pod Strážovom. Tu nám naproti vyšiel náš známy Ján Boďo s kolegom. Počkali sme aj posledných členov pelotónu. Spravili sme veľkú skupinovú fotografiu. Vymenili si úsmevy.

Kým Ján pokračoval smerom na rázovité Čičmany, my sme zamierili priamo na skalnatý vrchol.

💡 Praktické parametre Výstup na Strážov:

• Trasa (okruh): Zliechov (parkovisko nad obcou) – červená značka – Lúka pod Strážovom – Strážov (1 213 m n. m.) – Sedlo pod Strážovom – žltá značka – Medvedia skala – rázcestie Červíková – neznačená zvážnica/vrstevnica späť do Zliechova.
• Dĺžka okruhu: cca 13,5 km.
• Celkové prevýšenie: približne 780 výškových metrov (vrátane neplánovaného 300-metrového záverečného stúpania).
• Čas chôdze: 4,5 až 5,5 hodiny pohodovým tempom s prestávkami.
• Náročnosť: Výstup na Strážov je stredne náročná túra s kamenistými pasážami. Na jeseň pozor na klzké lístie a vlhké vápencové skaly.

Vrcholový obed s výhľadom na Zliechov

Samotný vrchol Strážova nám ponúkol výhľady, pre ktoré sa oplatí vyjsť každý strmý kopec. Dedinka Zliechov bola hlboko pod nami. Učupená v kotline medzi vlniacimi sa kopcami, pôsobila ako vystrihnutá z maľby starých majstrov.

Na vrcholovej plošine sme rozbalili zaslúžený piknik. Batohy skrývali domáce napečené koláče, bábovky a drobné maškrty, o ktoré sme sa navzájom podelili. Po ďalšej spoločnej fotke na vyhliadkovom skalnom brale a krátkej zastávke pri vrcholovom kríži sme začali zostupovať.

Vrátili sme sa na Lúku pod Strážovom a prešli do Sedla pod Strážovom. Namiesto priameho návratu tou istou cestou sme sa rozhodli trasu spestriť a zahnúť po žltej značke smerom na Medvediu skalu.

Medvedia skala a nečakaných 300 výškových metrov

Medvedia skala je príjemným vyhliadkovým bodom s atmosférou zašlých čias. Stojí tu stará, zubom času poznačená drevená chatka – síce na hrane životnosti, no v prípade núdze by pred búrkou či nepriazňou počasia turistu ešte ochránila.

Od skaly sme pokračovali v klesaní pozdĺž zurčiaceho Strážovského potoka až na rázcestie Červíková, kde stojí ďalší malý zrub a upravený kríž.

Práve tu prišlo prekvapenie dňa. Keď si väčšina skupiny myslela, že máme pred sebou už len nenáročný rovinatý dojazd k autám, mapa ukázala realitu. Zostúpili sme do doliny podstatne hlbšie, než bolo nutné, a na návrat k zliechovskému parkovisku sme museli znova poctivo nastúpať takmer 300 výškových metrov.

V nohách to po celom dni trochu zovrelo, no nezostávalo nič iné, len zaradiť ľahší prevod a kopec prešliapať. Odmenou nám boli posledné mäkké lúče svetla predierajúce sa cez koruny stromov.

Záver sezóny v duchu priateľstva

Počasie s nami hralo férovú hru. Teplota pripomínala prichádzajúci november. Ale obloha vydržala. Len záverečných pár sto metrov k autám nás pokropilo niekoľko symbolických kvapiek dažďa.

K autám sme dorazili v bezpečnom časovom predstihu pred zotmením. Nasledovalo lúčenie, podávanie rúk a odchody do všetkých kútov Slovenska – Dubnica, Trenčín, Prievidza, Žilina, Bánovce, Bratislava...

Výstup na Strážov uzavrel tohtoročnú sezónu výzvy 7 kopcov 3 jazerá najlepším možným spôsobom: v prírode, v početnej partii nadšencov a s pocitom dobre odvedenej práce. Tešíme sa na nové vrcholy v ďalšom ročníku!

Príspevok Výstup na Strážov zo Zliechova: Jesenné finále výzvy 7 kopcov 3 jazerá a nečakané metre navyše zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V prvej polovici októbra sme sa s Kristínkovou družinou rozhodli zdolať najnáročnejší cieľ tohtoročnej sezóny 7 kopcov 3 jazerá – Výstup na Jahňací štít (2 230 m n. m). Hoci sme ako oficiálny záchytný bod deklarovali Červené pleso, v kútiku duše každý z nás vedel, že ak podmienky dovolia, potiahneme to až na samotný vrchol.

Pre náročné prevýšenie a neistú jesennú predpoveď sa nás napokon v piatok večer na ubytovaní v Starej Lesnej zišlo len zopár. Dali sme predspánkové kalčeto a nastavili budíky na skoré ranné hodiny.

Ranný nábeh z Bielej vody na Brnčalku

V sobotu ráno sme chytili prvý spoj do Tatranskej Lomnice a odtiaľ prestúpili na zastávku Biela voda. Po žltej značke sme nasadili rezký krok a prakticky bez zastavenia sme vyšliapali až k Chate pri Zelenom plese (1 551 m n. m.).

Na terase slávnej Brnčalky sme si dali raňajky a vydýchli. Tu nás podľa plánu dobehol Tomáš, ktorý ráno štartoval z Prešova.

Skutočná vysokohorská drina však začala až za chatou. Chodník sa začal prudko dvíhať a hoci bolo jesenne chladno, na slnečných serpentínach sme sa okamžite zapotili. Zhruba po hodine a pol stúpania sme dorazili k Červenému plesu (1 815 m n. m.). Pohľad do hlbokej Doliny Zeleného plesa bol famózny, no naše oči už smerovali vyššie – na mohutný skalný masív Jahňacieho štítu. V tejto výške sa v tieni skál objavili aj prvé zvyšky čerstvého snehu.

💡Praktické parametre výstupu

• Trasa: Biela voda – Chata pri Zelenom plese – Červené pleso – Kolový priechod – Jahňací štít (2 230 m n. m.) a späť cez Tatranské Matliare do Lomnice.
• Celková dĺžka a čas: Približne 28 km, celkové prevýšenie vyše 1 350 metrov, čistý čas chôdze 8,5 až 10 hodín.
• Sezónna uzávera: Trasa na Jahňací štít podlieha zimnej uzávere TANAP-u (uzatvorená spravidla od 1. novembra do 14. júna).
• Technická náročnosť: Stredne ťažká až ťažká vysokohorská túra s reťazami, v jeseni hrozí námraza a snehové polia.

Reťaze v Kolovom priechode a boj so snehom

To najzaujímavejšie začalo pod Kolovým priechodom. Tu sa terén zlomil do strmých skál, prišli na rad oceľové reťaze a turistika sa zmenila na zapájanie všetkých štyroch končatín.

Cez Vyšný Kolový priechod sme sa prehupli na severozápadnú stenu štítu. Slnečné lúče sem takmer nedopadajú, čo znamenalo výrazne viac snehu a primrznuté úseky. Na jednom mieste sme zle odbočili – chodníček nás doviedol k strmému zrázu, kde končil, a tak sme museli opatrne vycúvať späť.

Nasledoval strmý žľab s ušliapaným, tvrdým snehom. Mačky by tu rozhodne neboli na škodu, no pomalým, sústredeným kladením nôh a testovaním každého úchopu na skale sme úsek bezpečne prekonali. Potom už zostávalo len sledovať hrebeňový chodník nahor.

Na vrchole a operácia „odpadnutá podrážka“

Na vrchole Jahňacieho štítu nás čakala zaslúžená odmena: prakticky bezvetrie, ostré slnko a luxusný kruhový výhľad na Belianske Tatry, masív Ľadového štítu aj poľské Tatry. Hore bolo tak príjemne, že sme na chvíľu zhodili bundy a ostali v krátkych rukávoch.

Radosť z vrcholu však trochu kalil Stankov stav výstroja – tesne pod vrcholom sa mu totiž kompletne odlepila a odpadla predná polovica podrážky na topánke. A to nás čakal technický zostup po reťaziach. Našťastie zafungovala tatranská solidarita: partia poľských turistov vytiahla z batohu širokú sivú „duct tape“ pásku a celú topánku mu poctivo zašmodrchala.

Výstup na Jahňací štít

Jahňací štít sa vypína v severovýchodnej časti Vysokých Tatier. V minulosti niesol Jahňací štít aj tieto pomenovania: Štít Bieleho plesa, Lastovica či Biely štít. Z vrcholu vybiehajú štyri hrebene:

• juhozápadný cez Kolový priechod (2 063 m n. m.) smerom ku Kolovému sedlu (2 090 m n. m.), kadiaľ vedie turistický značkovaný chodník (žltá značka)
• severozápadný (hrebeň Jahnencov) oddeľuje Jahňací kotol od Kotlinky pod Kolovým sedlom
• severovýchodný vedie cez Jahňací hrb (1 924 m n. m.) do Kopského sedla. Túra kopské pleso jahňací štít preverí.
• juhovýchodný (Kozí hrebeň) oddeľuje Červenú dolinu od Doliny Bielych plies, jeho dominantou je Kozí štít.

Zostup, kamzíky a nočný pochod do Lomnice

Zostupovali sme pomaly a sústredene tou istou žltou trasou (iný značený chodník z Jahňacieho nevedie). Kúsok nad Červeným plesom nám spoločnosť robila dvojica kamzíkov, ktorí sa bezstarostne pásli len pár metrov od nás.

Na Chate pri Zelenom plese sme si dali teplú polievku a krátky oddych. Medzitým sa však Stankovi začala rozpadávať aj druhá topánka, a tak sme chatárov poprosili o ďalšiu rolku lepiacej pásky na provizórnu záchranu.

Dolu dolinou sme vyrazili v podvečernom šere. Bolo jasné, že posledný autobus z Bielej vody nestíhame, preto sme na Rázcestí nad Matliarmi odbočili po modrej značke do Tatranských Matliarov. Do dediny sme dorazili už za úplnej tmy, svietiac si len displejmi mobilov.

V Matliaroch začalo mrholiť. Stopovanie nevyšlo, a tak sme asfaltom odkráčali až do Tatranskej Lomnice, kde sa Tomáš odpojil na vlak do Prešova. Do Starej Lesnej už večer nič nešlo – namiesto čakania na taxík sme to zobrali pešo rovno na ubytovanie.

Výstup na Jahňací štít dal zabrať. Do dverí sme vošli krátko pred deviatou večer s viac než 28 kilometrami v nohách. Nohy boleli, podrážky doslúžili, no ten pocit z prekonania samých seba stál za každý jeden krok!

Príspevok Výstup na Jahňací štít: Októbrový sneh, lepiaca páska na podrážke a 28 km v nohách zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Väčšina turistov končí svoju púť pri legendárnej Chate pri Zelenom plese, kde ruch terasy často prehlušuje ticho hôr. Ale ak zdvihneš zrak o niečo vyššie, smerom k Červenej doline, čaká ťa celkom iný svet. Z vlastnej skúsenosti vieme, že Červené pleso ti nedá nič zadarmo. Nie je tu bufet ani lanovka, len surová krása a absolútny pokoj. Je to miesto, ktoré sme do 11. ročníka 7 kopcov 3 jazerá vybrali práve preto, že si ho musíš poctivo zaslúžiť každým jedným krokom.

Turistický výstup na Červené pleso 🏔️ nie je o lámaní rýchlostných rekordov ani o pózovaní na fotkách pre rýchle lajky. Je to cieľ pre tých, ktorí hľadajú hĺbku. Leží bokom od hlavnej magistrály, trochu schované, trochu nenápadné – a práve v tom spočíva jeho kúzlo.

Kde presne leží Červené pleso?

Pleso nájdeš v severovýchodnej časti Vysokých Tatier v nadmorskej výške približne 1 811 m n. m. Nachádza sa v Červenej doline, ktorú stráži mohutný Jahňací štít.

Samotné pleso sa zdá skôr menšie a plytké, no jeho hladina fascinuje jemným červenkastým nádychom. Ten vzniká kombináciou špecifického podložia tvoreného zvetranou žulou s obsahom železitých minerálov a lomu svetla v úzkej doline. Ak sem dorazíte počas slnečného dňa alebo babieho leta, ten pohľad vás dostane.

Ako sa dostať na Červené pleso? (naše odporúčania)

Najlepšia a logická prístupová cesta vedie z parkoviska Biela voda.

1. Biela voda – Chata pri Zelenom plese:Prvá časť po žltej značke k Zelenému plesu je klasika, ktorú pozná snáď každý Tatranec. Je to ideálny bod na krátky oddych, doplnenie vody či teplú polievku, no odporúčame nezdržať sa príliš dlho. To pravé dobrodružstvo sa začína až za chatou.
2. Zmena tempa a terénu:Hneď ako necháš chatu za chrbtom a začneš stúpať do Červenej doliny, davy turistov citeľne zmiznú. Les vystrieda pásmo kosodreviny a kamenisté suťovisko. Chodník je strmší a technickejší – presne tu pochopíš, prečo hovoríme, že si to treba „odmakať“.
3. Uzavretá atmosféra doliny: Dolina sa postupne uzatvára do mohutného skalného amfiteátra. Tempo chôdze sa ti prirodzene spomalí – nie kvôli vyčerpaniu, ale kvôli tej atmosfére. Toto je presne tá tvár Vysokých Tatier, ktorú máme najradšej: menej hlučná, divoká a viac sústredená.

Červené pleso, čo tu zažiješ?

Nečakaj žiadne turistické atrakcie. Červené pleso ti dodá predovšetkým vnútorné stíšenie a načerpáš energiu.

• Ticho, ktoré nie je prázdne: Zvukový smog doliny tu úplne mizne. Budú ťa obklopovať len zvuky vetra v skalách, žblnkot vody, občasné padanie drobných kamienkov a prenikavý hvizd svišťov. Na trávnatých lávkach ponad pleso často uvidíš pásť sa kamzíky.
• Surová vysokohorská kulisa: Okolie pôsobí drsne, no nie nepriateľsky. Steny Jahňacieho štítu dávajú celému priestoru majestátny rámec.
• Zaslúžený relax na brehu: Sadni si na vyhriatu skalu, vytiahni termosku s horúcim čajom a len vnímaj ten priestor. Nič viac tam človeku k šťastiu nechýba.

Chceš ísť ešte vyššie? Výstup na Jahňací štít

Priamo od Červeného plesa pokračuje žltá turistická značka nahor smerom do Kolového priechodu. Kým pleso je ideálnym cieľom pre skúsených turistov hľadajúcich pokoj, prechod na samotný vrchol je už vysokohorskou výzvou s oceľovými reťazami, exponovanými skalami a riadnou dávkou adrenalínu.

Chystáš sa až na samotný vrchol?

Kompletný sprievodca technickými úsekmi, prechodom cez reťaze a zostupom nájdeš v našom samostatnom článku: Výstup na Jahňací štít cez Zelené pleso: Reťaze, sneh a 28 km v nohách.

Túra na Červené pleso. Pre koho sme tento cieľ vybrali?

Tento cieľ sme s Palim Kristínkom do výzvy 7 kopcov 3 jazerá nezaradili náhodou. Je ušitý na mieru pre ľudí, ktorí:

• Už majú vo Vysokých Tatrách niečo odchodené a hľadajú pokojnejšie, menej preplnené zákutia.
• Nepotrebujú k spokojnosti bufet na každom kilometri a vážia si neporušenú prírodu.
• Chcú zažiť autentický pocit, že sú v objatí veľhôr skutočne sami.

👉 Praktické rady na záver:

• Nepodceňuj obuv 🥾 Pevná členková obuv s dobrou vibramovou podrážkou ti zachráni členky. Kamenistý chodník a suťovisko v Červenej doline neodpúšťajú žiadne mäkké tenisky.
• Sleduj 🌧️ predpoveď počasia. Červená dolina je hlboký vysokohorský kotol. Chlad a vietor sa tu udržia aj počas zdanlivo teplého dňa a na jeseň tu treba počítať s primrznutým snehom.

Jahňací štít je fyzickou výzvou pre náročných. Červené pleso vnímame ako odmenu pre dušu. Uvidíme sa na trati 11. ročníka! Pozrite si naše tipy na najkrajšie túry z Hrebienka alebo Štrbského plesa.

Príspevok Červené pleso: Tichý turistický klenot pod Jahňacím štítom, ktorý si musíš odmakať zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte dokonalé spojenie vodného relaxu, liečivej kúpeľnej atmosféry a aktívneho pohybu v prírode, ste na správnom mieste. Náš sprievodca: Sĺňava Piešťany turistické trasy cyklotrasy vám ukáže to najlepšie z okolia slávneho kúpeľného mesta a priľahlého pohoria Považský Inovec.

A rovinatý okruh okolo vodnej nádrže Sĺňava nemusí byť vaším jediným cieľom. Máte na výber od pohodových prechádzok po hrádzi s detským kočíkom, cez návštevu veľkomoravského hradiska Ducové-Kostelec a rozhľadne Marhát, až po technické zjazdy v Kellys Bikeparku Ahoj či celodennú cykloturistiku po Vážskej cyklomagistrále. V rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá patria Sĺňava a Piešťany k najuniverzálnejším zážitkovým destináciám.

Vodná nádrž Sĺňava: Vtáčí ostrov a vodné športy

Vodná nádrž Sĺňava sa rozprestiera na rieke Váh pod južnými svahmi Považského Inovca, priamo pri kúpeľnom meste Piešťany. Svoj názov dostala podľa vysokého počtu slnečných dní v roku.

Okolo celej vodnej plochy vedie 12-kilometrový asfaltový okruh po korunke hrádze, ktorý je rovinatý a celkom uzavretý pre automobilovú premávku. Je tak absolútnym rajom pre rodiny s deťmi, in-line korčuliarov, cyklistov a priaznivcov nordic walkingu. Unikátnou dominantou nádrže je umelo vybudovaný Vtáčí ostrov – chránená prírodná rezervácia a významné hniezdisko vzácnych vodných vtákov, zapísané aj v medzinárodnom zozname Ramsarských lokalít.

Na svoje si tu prídu aj milovníci vodných športov: v obci Ratnovce funguje populárny vodno-lyžiarsky vlek (Ratnovská zátoka), pričom nádrž ponúka skvelé podmienky na windsurfing, kanoistiku, paddleboarding a jachting.

Najkrajšie turistické trasy: Od Sĺňavy na hrebeň Považského Inovca

Hoci Sĺňava leží v nížine, hneď za riekou Váh sa dvíha Považský Inovec, ktorý ponúka výborné turistické chodníky:

1. Okruh okolo Sĺňavy (Pohodová rodinná prechádzka)

Kruhový 12 km dlhý chodník vedúci po hrádzi od Kolonádového mosta v Piešťanoch, okolo Lodenice, Ratnovskej zátoky a Drahovskej haty späť do mesta.

• Parametre: 12 km | prevýšenie 0 m | čas chôdze cca 2:30 až 3:00 h
• Vhodnosť: Pre deti, kočíky, invalidné vozíky aj nordic walking. Po trase nájdete množstvo bufetov a odpočívadiel.

2. Z Moravian nad Váhom na Rozhľadňu Marhát

Z obce Moravany nad Váhom vyrazíte po zelenej značke okolo vodnej nádrže Striebornica. Cez rekreačné stredisko Výtoky a Krahulčie vrchy sa napojíte na červenú hrebeňovú magistrálu, ktorá vás dovedie až k drevenej Rozhľadni Marhát (748 m n. m.).

• Parametre: cca 11 km (jednosmerne) | prevýšenie cca 520 m | čas cca 3:30 h.

3. Z obce Ducové cez Hradisko Kostelec na Marhát

Štartuje pri známej národnej kultúrnej pamiatke Velkomoravské hradisko Ducové-Kostelec (opevnený dvorček s palisádami z 9. storočia a dychberúcim výhľadom na Považie). Odtiaľ pokračujete po modrej značke cez Skalku a Jelenie jamy na hrebeň Marhátu.

• Parametre: 14 km | prevýšenie 510 m | čas cca 4:00 h.

4. Hrebeňom Inovca zo sedla Havran na Inovec

Zo sedla Havran (prístupného cestou z Piešťan na Radošinú) vedie červená značka (Cesta hrdinov SNP / Ponitrianska magistrála) cez Striebornicu, Krahulčie vrchy a Jelenie jamy. Z odbočky na Vysutých skalách sa naskytne nečakaný skalný výhľad na celé Považie.

Cyklotrasy a Bikepark Ahoj: Od výletných ciest po technické zjazdy

Piešťany sú právom označované za mesto bicyklov. Vďaka prepojeniu mestskej cykloinfrašštruktúry a terénov Považského Inovca si tu vyberie každý typ cyklistu:

A. Cestná a rodinná cyklistika

• Asfaltový okruh Sĺňava (12 km | 0 m prevýšenie): Ideálna trasa pre malé deti a pohodový rodinný výjazd s prístupom k zmrzline a bufetom.
• Vážska cyklomagistrála: Bezpečná, vyhradená asfaltová cyklostrasa vedúca pozdĺž Váhu smerom na Nové Mesto nad Váhom alebo Hlohovec.
• Cestný okruh Okolo Inovca (41 km | prevýšenie 830 m): Piešťany ➔ Ducové ➔ Modrovka ➔ Bezovec ➔ Stará Lehota ➔ Dolina ➔ Piešťany. Nádherný cestný profil s poctivým stúpaním na Bezovec.

B. MTB a Kellys Bikepark Ahoj (Pre horské bicykle)

Na koho stúpa nad obcou Banka sa nachádza populárny Kellys Bikepark Ahoj. Dobrovoľníci tu vybudovali sieť technických trailov typu "flow" a "downhill" rôznej obťažnosti:

• Traily: Korná, HopHop, Klopky, Šlapavá, Traverz, DH.
• Traily ponúkajú klopené zatáčky, skoky a terénne vlny ako pre začiatočníkov, tak pre pokročilých MTB jazdcov.
• Prístup: Na Ahoj sa dostanete výšľapom po žltej cyklotrase (č. 8238) priamo z obce Banka.

Rodinný B-Plán a kultúra v Piešťanoch

Ak chcete túru či cyklovýlet spojiť s kúpeľnou kultúrou a relaxom:

• Kúpeľný ostrov a Kolonádový most: Prechádzka po ikonickom krytom moste so sochou Barlolámača, návšteva secesných kúpeľných domov (Irma, Thermia Palace) a minerálnych bazénov (zrkadlisko a bahnisko).
• Velkomoravské hradisko Ducové-Kostelec: Voľne prístupný archeologický areál s drevenými palisádami a základmi predrománskej rotundy na skalnatom ostrohu nad obcou Ducové.
• Park Miniatúr v Matici (Podolie): Zaujímavá expozícia modelov slovenských hradov a zámkov v reálnej podobe pred ich schátraním.
• Hrad Tematín a Hrad Beckov: Dve fotogenické zrúcaniny hradov v blízkom okolí dostupné poldennými výletmi.

Praktické info pred návštevou

• Doprava vlakom ZSSK: Piešťany ležia na hlavnej železničnej trati Bratislava – Žilina. Rýchliky tu zastavujú v hodinových intervaloch a väčšina z nich disponuje vozňom na prepravu bicyklov. Zo stanice do centra či na Sĺňavu sa po rovine dostanete bicyklom za 10 minút.
• Parkovanie: V centre mesta je najpohodlnejšie parkovať v nákupnom centre Aupark alebo na vyznačených platených zónach. Priamo pri Sĺňave (v Lodenici, Ratnovskej zátoke či pri Drahovskej hati) je parkovanie bezproblémové.
• Ubytovanie: Od ekonomických kempov priamo na brehu Sĺňavy (Autokemping Lodenica), cez rodinné penzióny v Banke a Moravanoch, až po luxusné wellness hotely s termálnou vodou na Kúpeľnom ostrove.

Často kladené otázky (FAQ) – Sĺňava a Piešťany

Kam v okolí Piešťan

• Kúpele Piešťany
• La Musica výborné steaky a kuchyńa s dobíjacou stanicu elektrobicyklov
• Magna Gallery - galéria moderného umenia Piešťany
• Slovanské hradisko Ducové-Kostelec
• Marhát rozhľadňa
• Ahoj Kelly s Bike park

Extra tip: Hrebeňom Považského Inovca môžete spojiť hneď dva ciele. Rozhľadňu Marhát a hrad Tematín.

foto: CBS, Bigstockphoto, Piešťanský fotoklub

Príspevok Sĺňava Piešťany turistické trasy cyklotrasy: Kúpele, hradisko Ducové a MTB traily na Ahoji zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po Vysokotatranských chatách a dolinách sme na vaše prianie pripravili skutočne náročné otázky. Kvíz Vysokotatranské hrebene a štíty. Vyznáte sa vo Vysokých Tatrách?

Kvíz sme pred časom pripravili s Viktorom Uherkom, autorom publikácie Tatranské hrebene - názvoslovie. V prvej časti sa autor venuje hrebeňu a rázsochám od Kopského sedla po Javorové sedlo, nájdete tu popísaný každý vrchol, sedlo, každý štít,… Druhá časť publikácie obsahuje úsek Javorové sedlo – Východná Železná brána.

Kvíz: Vysokotatranské hrebene

Odštartujete kliknutím na tlačítko Ďalej. Správne odpovede sa vám zobrazia na konci testu.

[HDquiz quiz = "395"]

Príspevok Kvíz: Vysokotatranské hrebene zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ďumbier (2 043 m n. m.) je najvyšším bodom Nízkych Tatier a neodmysliteľným symbolom slovenskej hrebeňovky. Tento mohutný žulový masív ponúka všetko, čo od hôr očakávate: drsné severné steny, mierne južné pláne, kamzíky v skalách a výhľad, ktorý vám pripomenie, prečo milujete turistiku.

Či už sa rozhodnete pre poctivý výšľap z doliny, alebo si pomôžete lanovkou z Jasnej, Ďumbier by vo vašom turistickom denníku nemal chýbať.

Prečo vystúpiť na vrchol?

• Kruhová panoráma: Z vrcholu uvidíte prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska – od Vysokých Tatier až po maďarské kopce a Babiu horu.
• Stretnutie s divočinou: V severných kotloch masívu bežne narazíte na kamzíky a svište, ktoré tu našli svoj domov.
• Chata so srdcom: Legendárna „Štefánička“ v sedle pod vrcholom je miestom s nezameniteľnou atmosférou a skvelou horskou kuchyňou.

Ako sa sem dostať? (Doprava a parkovanie)

• Z juhu (Brezno / Mýto pod Ďumbierom): Najčastejším štartom je Trangoška. Nachádza sa tu veľké zberné parkovisko, ktoré slúži ako vstupná brána k Štefánikovej chate.
• Zo severu (Liptovský Mikuláš / Jasná): Ideálna voľba pre tých, ktorí chcú využiť lanovky alebo zažiť divokejšiu severnú stranu z Demänovskej doliny (parkovisko Lúčky alebo Biela Púť).
• Vlak a autobus: Liptovský Mikuláš aj Brezno sú výborne prepojené s nástupnými bodmi pravidelnou autobusovou dopravou.

Kde prespať?

1. Chata M. R. Štefánika (1 727 m): Celoročná prevádzka, útulné izby a výborné východisko na východ slnka na vrchole.
2. Kamenná chata pod Chopkom: Ak prechádzate hrebeňom, „Kamienka“ je povinnou zastávkou.
3. Chata Kosodrevina a Trangoška: Nižšie položené chaty s lepšou dostupnosťou a vyššou kapacitou.

Najlepšie turistické trasy na Ďumbier

1. Klasika z Trangošky (Najrýchlejší výstup)

Toto je najpopulárnejšia trasa, ktorú zvládnu aj priemerne zdatné rodiny.

• Trasa: Trangoška (zelená) – Jaskyňa mŕtvych netopierov – Štefánikova chata (červená) – Ďumbier
• Parametre: 7 km | ↑ 960 m | cca 3:15 h
• Tip: Cestou sa zastavte na „Štefáničke“ na legendárnu buchtu na pare.

2. Hrebeňom zo sedla Čertovica

Nádherná trasa s otvorenými výhľadmi, ktorá vás prevedie cez Kumštové sedlo a Králičku.

• Trasa: Čertovica (červená) – Kumštové sedlo – Králička – Štefánikova chata – Ďumbier
• Parametre: 11,6 km | ↑ 1 080 m | cca 4:15 h

3. Z Demänovskej doliny (Severná stena)

Cesta pre milovníkov hlbokých dolín a mohutných skalných prahov.

• Trasa: Lúčky (zelená) – Široká dolina – Krúpovo sedlo (červená) – Ďumbier
• Parametre: 11 km | ↑ 1 260 m | cca 4:30 h

4. Pohodový variant z Chopku (S pomocou lanovky)

Najmenej náročná trasa pre tých, ktorí si chcú užiť hrebeň bez veľkého stúpania.

• Trasa: Lanovka Chopok (červená) – Demänovské sedlo – Krúpovo sedlo – Ďumbier
• Parametre: 4,5 km | ↑ 310 m | cca 1:30 h (jednosmerne)

Cykloturistika v okolí

Hoci priamo na vrchol Ďumbiera je vstup s bicyklom zakázaný, doliny v jeho podhorí sú cyklistickým rajom.

• Jánska dolina: Jedna z najkrajších asfaltových trás na Liptove (18 km tam a späť).
• Okolo Liptovskej Mary: Ideálna rovinatá trasa na "regeneračný" deň po túre na Ďumbier.
• Bystrá dolina: Cestný výšľap z Tálov až na Srdiečko.

Praktické info a FAQ

Príspevok Ďumbier: Turistické trasy a sprievodca na kráľa Nízkych Tatier zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Cestovanie vlakom má svoje neopísateľné čaro. Keď sme sa uprostred leta rozhodli vyraziť z Bratislavy na „ďaleký“ východ do Košíc, auto sme nechali doma. Užijete si reštauračný vozeň, dobrú kávu a cez okno sa pokocháte jasným výhľadom na panorámu Vysokých Tatier. Cieľ na tento víkend: Šimonka, Slanské vrchy.

Po príchode do rozpálených Košíc a krátkom oddychu v klimatizovanom apartmáne sme absolvovali večernú prechádzku mestom, poctivú večeru a šli skôr spať. Čakal nás totiž intenzívny víkend plný kilometrov, výhľadov a podzemných záhad!

Šimonka Slanské vrchy a najvyššia stavba Slovenska

V sobotu ráno sme vstávali krátko po šiestej. Vlakom sme sa presunuli do Prešova a odtiaľ lokálnym autobusom do obce Zlatá Baňa, kde sa začala naša prvá túra. Hoci bolo len pol deviatej ráno, slnko už nekompromisne pieklo. Našťastie nás pred tropickým úpalom čoskoro privítala chladivá tôňa lesa.

Miernym stúpaním sme sa dostali do sedla Červená mláka a pokračovali po Hermanovskom hrebeni. Príroda tu žije svojím vlastným rytmom – na starom dreve sa nám dokonca podarilo zahliadnuť vzácneho, chráneného fúzača alpského.

Pod najvyšším vrchom pohoria – Šimonkou (1 092 m n. m) – nás čakal strmý, preverovací záverečný výšľap. Na vrcholovej lavičke pod krížom sme si dopriali zaslúženú obednú pauzu. Teplomer na vrchole ukazoval znesiteľných 31°C.

💡 Užitočné fakty Šimonka Slanské vrchy

• Trasa: Zlatá Baňa – sedlo Červená mláka – Šimonka (1 092m n. m.) – sedlo Grimov laz – Za Dubníkom – Slovenské opálové bane – Červenica.
• Parametre: Dĺžka cca 17 km, prevýšenie cca 750 metrov, čas chôdze 5,5 až 6 hodín.
• Najvyššia stavba Slovenska: Pri rázcestí Za Dubníkom sa týči Vysielač Dubník s výškou 318 metrov. Je to oficiálne najvyššia stavba na celom Slovensku (je dokonca vyššia ako Eiffelova veža!).
• Fúzač alpský: Charakteristický bledomodrý chrobák s čiernymi škvrnami, ktorý patrí medzi najkrajšie a najprísnejšie chránené fúzače v Európe.

Podzemný klenot: Štôlňa Jozef v Slovenských opálových baniach

Zo Šimonky sme klesali po žltej značke do sedla Grimov laz a ďalej po červenej k rázcestiu Za Dubníkom, odkiaľ sa týči gigantický vysielač. Odtiaľ sme sa vydali po modrej značke.

Cestou cez osadu Dubník sme sa nevdojak zahrali na dobrovoľných ochranárov – náš tím počas chôdze zbieral odhodené odpadky, pričom kapitálnym úlovkom bola stará vyhodená pneumatika!

Najväčší zážitok dňa nás však čakal v Slovenských opálových baniach. Absolvovali sme hodinovú prehliadku v štôlni Jozef. Konštantná podzemná teplota okolo 6 C bola po tropickom dni na nezaplatenie. Drahokamový opál z Dubníka zdobil v minulosti aj korunovačné klenoty britskej či rakúskej kráľovskej rodiny. Je to svetový unikát, ktorý mnohí Slováci stále objavujú.

Z bane sme zbiehali smerom na Červenicu, odkiaľ sme sa autobusom vrátili do Košíc na večerný relax.

Volovské vrchy: Kojšovská hoľa a jelení guláš na Erike

V nedeľu sme vstávali ešte skôr, aby sme stihli ranný autobus do Zlatej Idky vo Volovských vrchoch. Mestečko nás privítalo zatvorenými potravinami, ale aj príjemným horským vetrom.

Vystupovali sme po modrej turistickej značke cez Golgotu až na samotný vrchol Kojšovskej hole (1 246 m n. m.). Cestu nám spestril geocaching – geokešky lemovali celý chodník a Pali, Matej a Paula na tejto trase trhli svoj osobný denný rekord v odlove!

Z „Kojšovky“ sme zbehli k známej Chate Erika, kde sme načerpali sily pri výbornom jelenom guláši a krátkej hracom medzihre s frisbee na lúke.

💡 Užitočné fakty a informácie

• Trasa (okruh): Zlatá Idka – Golgota – Kojšovská hoľa ($1\ 246\ \text{m n. m.}$) – Chata Erika – Rázcestie Spálenica (Cesta hrdinov SNP) – Zlatá Idka.
• Parametre: Dĺžka okruhu cca 16 km, prevýšenie cca 680 metrov, čas chôdze 4,5 až 5 hodín.
• Cesta hrdinov SNP: Úsek medzi Kojšovskou hoľou a Spálenicou je súčasťou najdôležitejšej červenej magistrály Slovenska, ktorá spája Devín s Duklou.

Návrat cez borievky a Cestu hrdinov SNP

Z Chaty Erika sme pokračovali po ikonickej Ceste hrdinov SNP k rázcestiu Spálenica. Chodník bol lemovaný trsmi divokých horských čučoriedok, takže o prírodný doping nebola núdza.

Záverečný zostup po zelenej značke späť do Zlatej Idky bol síce dlhý, kľukatý a miestami trochu zarastený, no úspešne sme ním uzavreli náš 16-kilometrový okruh. Autobus do Košíc sme stihli s prehľadom a zostala nám ešte komfortná časová rezerva na večerný rýchlik do Bratislavy.

Aj keď sme domov dorazili až tesne pred jedenástou večer, tento predĺžený víkend na východe stál za každú jednu minútu!

Príspevok Letný víkend na východe: Slanské vrchy, Kojšovská hoľa a záhada Slovenského opálu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte jednu z najpestrejších celodenných vysokohorských túr vo Vysokých a Belianskych Tatrách, Náš sprievodca: Kopské sedlo Veľká Svišťovka turistická trasa ponúka neopakovateľný zážitok. Tento grandiózny prechod spája vápencové bralá Belianskych Tatier s granitom Vysokých Tatier, prevedie vás okolo priezračných plies a ponúka komfort troch legendárnych horských chát na trase.

Október je na turistiku vo Vysokých Tatrách ideálne obdobie. Od divokej Monkovej doliny, cez trávnatú hranicu dvoch pohorí v Kopskom sedle, ikonické Zelené pleso, až po panoramatický výhľad zo Sedla pod Veľkou Svišťovkou a zostup na Skalnaté pleso – v rámci celoročnej výzvy 7 kopcov 3 jazerá ide o výpravu, na ktorú budete dlho spomínať.

Unikátnosť trasy: Prechod dvoma odlišnými svetmi

Táto trasa je výnimočná tým, že počas jedného dňa prejdete naprieč dvoma celkom odlišnými geomorfologickými časťami Tatier:

1. Belianske Tatry (Vápencový svet): Biela vápencová skala, bohatá alpínska flóra a strmé travnaté svahy. Keďže väčšina Belianskych Tatier podlieha prísnej uzávere, práve Monkova dolina a Široké sedlo (1 826 m n. m.) tvoria jediný sprístupnený priechod týmto pohorím.
2. Vysoké Tatry (Granitový svet): Ostré žulové štíty, hlboké ľadovcové doliny a kryštálovo čisté plesá. Hranicu medzi týmito dvoma svetmi tvorí práve Kopské sedlo (1 750 m n. m.).

Detailný popis turistickej trasy

Ide o kondične aj časovo náročnú celodennú vysokohorskú túru. Pre logistickú pohodlnosť odporúčame odparkovať auto v Starom Smokovci alebo Tatranskej Lomnici a ranným autobusovým spojom (SAD) sa presunúť na štart do Ždiaru.

1. Úsek: Ždiar ➔ Monkova dolina ➔ Široké a Kopské sedlo

Túra začína na autobusovej zastávke v obci Ždiar (alebo pri hoteli Magura). Vstupujete do Monkovej doliny po červenej značke náučného chodníka.

• Priebeh: Spočiatku pohodový lesný chodník vedľa Rádzového potoka sa postupne mení na nekompromisné, strmé stúpanie.
• Široké sedlo (1 826 m n. m.): Záverečný výšvih vedie po dreveno-skalnatých schodoch. Zo sedla sa otvára jeden z najkrajších výhľadov na ikonické štíty Belianskych Tatier – Ždiarsku vidlu a Havran.
• Kopské sedlo (1 750 m n. m.): Zo Širokého sedla traverzujete miernym klesaním do širokého trávnatého Kopského sedla, ktoré oddeľuje Belianske Tatry od Vysokých.
• Čas úseku: cca 3:30 až 4:00 h | stúpanie cca 930 m.

2. Úsek: Kopské sedlo ➔ Veľké Biele pleso ➔ Chata pri Zelenom plese

Z Kopského sedla klesáte do Doliny Bielych plies k Veľkému Bielemu plesu (1 615 m n. m.), kde v minulosti stála Kežmarská chata.

• Okolo plies na Brnčalku: Odtiaľ pokračujete po červenej značke (Tatranská magistrála) okolo obchádzky Trojrohého plesa do doliny Zeleného plesa.
• Chata pri Zelenom plese (1 551 m n. m.): Legendárna „Brnčalka“ leží priamo na brehu smaragdovozeleného plesa pod majestátnou 900-metrovou stenu Malého Kežmarského štítu. Ide o ideálne miesto na dlhšiu prestávku, polievku či teplý čaj.
• Čas úseku: cca 1:15 h.

3. Úsek: Zelené pleso ➔ Sedlo pod Veľkou Svišťovkou (2 023 m n. m.)

Od Zeleného plesa vás čaká najstrmší výstup druhej polovice dňa.

• Stúpanie a reťaze: Chodník serpentínovite stúpa suťoviskom pod Veľkú Svišťovku. Tesne pod sedlom sa nachádza krátky, niekoľkometrový úsek zaistený oceľovými reťazami. Zvládne ho každý priemerne zdatný turista bez závratov.
• Sedlo pod Veľkou Svišťovkou: Z vrcholu sa naskytá dychberúci spätný pohľad do celej doliny Zeleného plesa a na Jahňací štít. Pri jesennom hmlistom počasí so slnkom v chrbte tu môžete zažiť aj vzácny meteorologický úkaz – Gloriolu (Vidmo).
• Čas úseku: cca 1:30 h | stúpanie cca 470 m.

4. Úsek: Veľká Svišťovka ➔ Skalnaté pleso ➔ Hrebienok ➔ Starý Smokovec

Zo Svišťovky klesáte miernym traverzom po červenej Tatranskej magistrále ku Skalnatému plesu (1 751 m n. m.), kde stojí druhá chata na trase – Skalnatá chata (a Restaurant LOMNICA).

• Zostup do cieľa: Zo Skalnatého plesa pokračujete po magistrále okolo Zamkovského chaty (tretia chata na trase) na Hrebienok a zíde do Starého Smokovca.
• Alternatíva pre skrátenie: Zo Skalnatého plesa sa môžete zviesť kabínovou lanovkou do Tatranskej Lomnice, čím si ušetríte záverečných 7 km pešieho klesania.
• Čas úseku: cca 3:30 h (pešo až do Smokovca).

Tri tatranské chaty na jednej trase

Jednou z najväčších výhod tejto náročnej trasy je vynikajúce zázemie. Na trase navštívite (alebo miniete) až tri horské chaty, kde si môžete doplniť sily:

1. Chata pri Zelenom plese (1 551 m n. m.): Otvorená celoročne, známa skvelou kuchyňou a neopakovateľnou atmosférou priamo pod stennou Kežmarského štítu.
2. Skalnatá chata (1 725 m n. m.): Historická chata pod Skalnatým plesom, ktorú dlhé roky spravoval známy tatranský nosič a horolezec Laco Kulanga.
3. Zamkovského chata (1 475 m n. m.): Príjemná chata v ústí Malej Studenej doliny, ideálna na záverečné občerstvenie pred príchodom na Hrebienok.

Praktické parametre a logistika

• Celková dĺžka cca 24 km (so zostupom do Smokovca)
• Celkové prevýšenie stúpanie cca 1 450 m / klesanie cca 1 500 m
• Časový rozpočet 8:30 až 10:00 hodín (celodenný výlet)
• Náročnosť Fyzicky náročná vysokohorská túra
• Východisko / Cieľ Ždiar (Monkova dolina) / Starý Smokovec

Zažili ste už tatranské vidmo?

Nič nie je krajšie ako sedieť na vrchole kopca a vidieť okolité doliny, krásne farby symbolizujúce jeseň. To sú jedinečné zážitky, ktoré nám ponúka  jeseň. Na vrchole nás čakalo ešte jedno prekvapenie. Jeden z najkrajších a najvzácnejších úkazov, aký môžeme vidieť na horách: Vidmo.

Ide o ojedinelý jav s názvom vidmo. Nádherné divadlo a nám neostávalo nič iné, iba užívať si ten okamih. Boli to čarovné momenty, niečo čo človek len tak nezažije.

Pozn: Vidmo je zaujímavý meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť v horách za hmlistého počasia, keď je Slnko nízko nad obzorom. Prejavuje sa tak, že vidíme okolo svojho tieňa kruhové farebné spektrum – gloriolu. Gloriola sa tvorí okolo tieňa vrhaného postavou na oblačnú vrstvu alebo hmlu. Vzniká spätným ohybom svetla na malých kvapôčkach hmly.

Rodinný B-Plán a skrátené varianty

Ak je pre vás celá trasa zo Ždiaru až do Smokovca príliš dlhá, môžete zvoliť kratšie alternatívy:

• Variant 1: Výstup na Zelené pleso z Bielej vody. Najobľúbenejší poldenný rodinný výlet (cca 3 h tam a späť) po žltej značke z parkoviska Biela voda.
• Variant 2: Zo Skalnatého plesa na Veľkú Svišťovku. Vyvezte sa lanovkou z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a urobte si výstup len na Sedlo pod Veľkou Svišťovkou a späť (cca 2:30 h).

Bezpečnosť a užitočné tipy

• Jesenná turistika: Október je na túry v Tatrách nádherný vďaka stabilnému počasiu a jasným výhľadom. Dni sú však kratšie, preto vyrazte na trasu najneskôr o 6:30 – 7:00 ráno a do batohu si nezabudnite pribaliť čelovku.
• Sezónna zimná uzávera: Pozor! Úsek z Monkovej doliny do Širokého sedla, ako aj prechod cez Sedlo pod Veľkou Svišťovkou podliehajú sezónnej zimnej uzávere TANAPu od 1. novembra do 15. júna.
• Výbava a poistenie: Pevná vysokohorská obuv, teplé oblečenie (na sedlách býva silný veternosť) a dohodnuté komerčné poistenie na hory pre zásah HZS sú povinnou výbavou.

FAQ – Kopské sedlo a Veľká Svišťovka

Príspevok Cez Kopské sedlo a sedlo Svišťovky do Starého Smokovca zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.