Predstavte si stenu, z ktorej rastú tisíce tenkých dutých trubičiek – ako slamky, ktoré voda nalepila na skalu. Niektoré z nich merajú až tri metre. To je Gombasecká jaskyňa: najväčšia koncentrácia sintrových brčiek na Slovensku. Vďaka nim je jaskyňa zaradená spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského krasu do svetového dedičstva UNESCO. Jej návštev sme si nemohli nechť ujsť.

Prečo je Gombasecká jaskyňa jedinečná

Brčká sú tenké, duté a priezračné. Voda po nich steká po vnútornej strane a ich rast je natoľko citlivý, že sa dotykom rozbijú. Niečo podobné v takej miere nevidíte nikde inde. Miestne brčká sú kombinované s malými stalagmitmi a nátekami – vytvárajú celkom nové tvary.

Nečakajte veľkú očarujúcu jaskyňu s obrovskými sálami. Gombasecká je komorná. Má 3 057 metrov, sprístupnených je len 285 metrov. Návštevník uvidí hlavne steny s brčkami a číru podzemnú riečku. Príťažlivosť je v jemnosti, nie v monumentálnosti.

Jaskyňa, ktorá liečila

Gombasecká má aj liečebné pozadie. Ako prvá jaskyňa na Slovensku sa od roku 1968 desať rokov využívala na speleoterapiu (liečenie chorôb dýchacích ciest). Stála teplota 9 – 9,4 °C a vlhkosť 95 – 97 % sú ako stvorené na dýchanie človeka s astmou či bronchitídou. Liečba sa dnes už nevykonáva, ale jaskyňa si túto poctu zachovala.

Ako vznikla

Gombasecká jaskyňa je riečna, výverová. Vytvorila ju voda, ktorá pod Silickou planinou prúdila a tečie dodnes. Počas prehliadky uvidíte Čierny potok, ktorý odvádza vodu zo Silickej planiny (posledná časť je v podzemí). Čierny potok údajne pramení v Silickej ľadnici. Ale vzájomný vzťah oboch jaskýň sme neskúmali. Stále je predmetom bádania.

Kde a ako sa sem dostanete

Jaskyňa leží asi 10 km južne od Rožňavy, v kaňone rieky Slaná medzi Rožňavou a Plešivcom. Vchod je 11 metrov nad Čiernou vyvieračkou. Parkovisko je priamo pri jaskyni.

Ak idete vlakom alebo autobusom, vystúpte v Slavci (na vlakovej zastávke asi 45 minút pešo, z autobusovej zastávky rázcestie Silica asi 20 minút po žltej turistickej značke).

⛏️Prehliadka: čo očakávať

Trasa má 530 m (časť sa prechádza dvakrát), trvá asi 30 minút a má len 87 schodov s prevýšením 7 – 8 m. Je to najľahšia prehliadka zo všetkých jaskýň Slovenského krasu. Teplota je 9 – 9,4 °C – vezmite si mikinu aj v lete.

Vstupy sú o 10.00, 11.30, 13.00 a 14.30 hod. Rezervácie netreba – prídete, kúpite si vstupenku a čakáte na najbližší vstup.

🪙Vstupné

• Dospelí: 10 €
• Deti 4 – 15 rokov a invalidi: 5 €
• Študenti a osoby nad 60 rokov: 9 €
• Foto/video (bez statívu a blesku): v cene vstupného

Kultúrne poukazy tu neplatia. Aktuálne informácie: ssj.sk.

📍Praktické tipy: vstup do jaskyne

• Ideálna jaskyňa pre rodiny s deťmi. Krátka trasa, minimum schodov, pevné mostíky – ani predškoláci sa tu nenudia a nezbehnú.
• Čierny potok. Nevynechajte miesto, kde vidieť rieku vstupovať do jaskyne. Sledovať vodu, ako mizne pod skalami, je veľmi fotogenické.
• Nedotýkajte sa brčiek. Sú krehké ako porcelán. Stačí, že sa dotknete rukou a a ich rast tak na viac rokov zastavíte.
• Kombinujte. Blízko je Silická ľadnica, Krásnohorská jaskyňa a Domica. Ale na jeden deň si naplánujte návštevu maximálne dvoch jaskýň, aby ste nedostali mišmaš v hlave.

FAQ❓Gombasecká jaskyňa

Príspevok Gombasecká jaskyňa: les brčiek, ktoré nenájdete nikde inde zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak by jaskyne súťažili o jedinečnosť, Ochtinská aragonitová jaskyňa by zrejme vyhrala. Zatiaľ čo ostatné jaskyne „pracujú“ s klasickými kvapľami, ochtinská dekoruje kriedovo bielymi kríčkami, ihlicami a trsmi aragonitu. Minimalizmom. Vyzerá to skôr ako snehová stena pod skalami než ako jaskyňa.

Prečo je Ochtinská aragonitová jaskyňa jedinečná?

Ochtinská aragonitová jaskyňa je jediná sprístupnená verejnosti v Európe a jedna z troch na svete. Aragonit je kalcitom (tou istou látkou ako klasický kvapeľ), ktorý vyrástol za iných podmienok – a mení tak celú logiku výzdoby. Namiesto kvapľov sú tu ihlice, trsy, kríčky a hroty. Najslávnejší útvar sa volá Srdce Hrádku a je to doslova srdcová záležitosť jaskyne.

Najstaršia generácia aragonitu tu má podľa výskumov 121 až 138-tisíc rokov. Ako sa tam na to pozerá – váš pohľad jednoducho nie je pripravený na to, že stena vyzerá ako porcelán, a napriek tomu je staršia než neandertálske výskumy v Európe.

Od roku 1995 jaskyňu, rovnako ako Domicu, zapísali do pamiatok UNESCO (Jaskyne Aggtelekského a Slovenského krasu). Ochtinská aragonitová jaskyňa je zároveň najťažšie sprístupnená jaskyňa u nás. Počas prehliadky sme vystúpali 37 metrov po schodoch.

Nejde o náročnú turistiku, ale v stiesnených chodbách sme mali čo robiť s tempom sprievodkyne a vlastným dychom.

Ako jaskyňa vznikla

Ochtinská aragonitová jaskyňa vznikla vďaka podzemným vodám, ktoré pomaly a dlho pracovali v kryštalických vápencoch na svahu Hrádku (586 m). Preto sú chodby úzke, labyrintové a steny sú očarujúco hladké. Keď voda opadla a dutiny sa vyprázdnili, začal rásť aragonit.

Kto pozná minerály, vie, že aragonit rastie len v rozpätí istej teploty – a práve preto je tu taký zriedkavý.

Ako sa do jaskyne dostanete

Jaskyňa leží na južnom úpätí kopca Hrádok, neďaleko obce Ochtiná, približne 25 km z Rožňavy (cez Štítnik, smer Jelšava). Najbližšia autobusová zastávka je Gočaltovo, Hrádok.

Prehliadka jaskyne

Trasa má 230 m, trvá približne 30 minút a vedie po 260 schodoch s prevýšením 37 m. Nie je to via ferrata ani extrém, ale na obuv s pevnou podrážkou a mikinu nezabudnite. Cesta vedie po drevených mostíkoch – chodby sú miestami stiesnené a hlboké. Klíma je stála, okolo 7 až 8 °C.

Skupinky sú malé (maximálne 15 ľudí), ale sprievodkyňa nám podala fundovaný a zaujímavý výklad. Príbeh o tom, ako jaskyňu objavili, má sám o sebe kapitolu.

Jaskyňu nikto nehľadal – objavili ju úplne náhodou. V roku 1954 tu baníci z Východoslovenského rudného prieskumu razili geologickú prieskumnú štôlňu Kapusta. Namiesto rudy im vrt v jednej chvíli otvoril dutinu plnú bielej výzdoby. Mená oboch pracovníkov – M. Cangára a J. Prošeka – poznajú hlavne jaskyniari. Verejnosti jaskyňu sprístupnili až v roku 1972, takmer dve desaťročia po objave.

Asi km pred jaskyňou je rekreačný komplex Hrádok. V jaskyni nám ponúkli jaskynné zvýhodnené menu. Dajte si. Užite si aj bazén a wellness. Je to pokojné miesto aj na peknú niekoľkodennú dovolenku.

Vstupné a časy

• Vstupné: dospelí 12 €, deti 12 € a študenti / dôchodcovia 12 €.
• Otváracie hodiny: sezónne rozvrhnutie, aktuálne časy na webe Správy slovenských jaskýň
• Vstúpiť do jaskyne môžete iba vždy iba so sprievodcom – individuálne prehliadky nie sú možná.

Praktické tipy

• Foťte s pevnou rukou. Blesk zakázujú a tma je tu hlboká – biela stena je krásna, ale fotenie v miestnych podmienkach vyžaduje dobré fotoaparáty, alebo aspoň stabilné ruky.
• Najlepšia farba ranných hodín. Jaskyňa nemá prirodzené svetlo – ale ak sa dostanete na prvé vstupy, zažijete ju s menším ruchom.
• Kombinujte. Práve tu je ideálne spojenie so Slavošovským tunelom len o pár kilometrov ďalej (skúste ho prejsť, je to neopakovateľný zážitok).
• Aj malé deti zvládnu prehliadku, ak zvládajú schody. Na kočík tu ale zabudnite.

FAQ

Príspevok Ochtinská aragonitová jaskyňa: biely zázrak pod Hrádkom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Niekedy človeku stačí jedno jediné slovo, aby si uvedomil, že jeho predstavy o svete sú len roztomilé sociálne konštrukcie. Napríklad slovo „dom“. Je to miesto, kde sa cítite bezpečne a kam sa vraciate. Taká je aj jaskyňa Domica. Už pred šiestimi tisícročiami si tu vytvorili ohnisko na brehu podzemnej rieky a na retiazku si navliekli závesky z mušlí.

Prečo je jaskyňa Domica výnimočná

Jaskyňa Domica je najznámejšia a najdlhšia jaskyňa Národného parku Slovenský kras. Spolu s maďarskou jaskyňou Baradla tvorí ucelený jaskynný systém tiahnúci sa cez štátnu hranicu v celkovej dĺžke asi 30 km, z ktorého necelá tretina leží na slovenskej strane. Samotná Domica meria 5 368 metrov, s prepojenou jaskyňou Čertova diera 10 230 metrov. Vchod leží vo výške 339 m n. m. na južnom úpätí rovnomenného kopca, len 2 km od maďarskej hranice.

Vďaka mimoriadnej kvapľovej výzdobe a pravekým nálezom je od roku 1995 súčasťou Svetového prírodného dedičstva UNESCO (Jaskyne Aggtelekského a Slovenského krasu). Navyše je aj Ramsarskou mokradou medzinárodného významu.

ďalšia vec robí Domicu úplne ojednalou: je to jediná sprístupnená jaskyňa na Slovensku s podzemnou plavbou. teda poiaľ je dos vody. Riečka sa volá Styx – áno, rovnako ako rieka, cez ktorú Charon prevážal duše do podsvetia. Má síce len 150 metrov, no po tejto vzdialenosti sa z každého turistu stane na pár minút filozof.

Pravekí obyvatelia: jaskyňa, kde sa tkalo a modlilo

Domica je jedno z najdôležitejších nálezísk bukovohorskej kultúry u nás. Pred päť až šesť tisíc rokmi sa tu v skutočnosti bývalo – našli sa ohniská, jamy po stĺpoch obydlí a dokonca terasa na výrobu keramiky priamo na brehu Styxu.

A čo všetko archeológovia vyhrabali? Kamenné sekery, kostené ihly a šípy, udicu, ozdoby z mušlí aj zvieracích zubov. Otlačok tkaniny v hline dokazuje, že vedeli tkať. Zadné chodby boli možno posvätné – našli sa tam kresby uhľom. Niečo z toho uvidíte priamo vo vstupnej hale.

Potom vchod zavalila sutina a jaskyňa na tisícročia zmizla. O nej sa zmieňa Bartolomeides už v roku 1801. Zlom prišiel 3. októbra 1926, keď Ján Majko prenikol zo Starých Domíc hlbšie do podzemia. V roku 1932 jaskyňu sprístupnili – s elektrickým svetlom aj prehradeným Styxom na plavbu.

Kameň, ktorý prerastá do architektúry

Domica je riečna jaskyňa. Voda tu kedysi prúdila tak silno, že si vyhryzla široké chodby, ktoré sa miestami rozlievajú do obrovských siení a dómov. Riečka Styx tečie vlastným podzemným kaňonom – a keď sa na ňu pozriete zvrchu, uvidíte, že jaskyňa má v skutočnosti tri „poschodia“, jedno nad druhým.

Zo sintrovej výplne sú typické najmä:

• štity a bubny – zriedkavé sintrové útvary pripomínajúce... presne to, čo naznačujú,
• kaskádové jazierka – najslávnejšie „Rímske kúpele“ v Majkovom dóme, ktoré vyzerajú, akoby sem niekto narial skalnú verziu lagu,
• cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity (Dóm indických pagód),
• Samsonove stĺpy – mohutné stĺpy zrastené z previsu a podložia,
• Japonská čajovňa s kamenným baldachýnom.

Na niektorých miestach ležia hrubé vrstvy netopierieho trusu – guána. Jeho chemickým pôsobením na sintrové útvary vznikli takzvané guánové hrnce. Príroda ako recyklačný umelec: spraví aj z hnoja porcelán.

Netopiere, medvede a podzemný ekosystém

V Suchej chodbe sa našli kosti jaskynného medveďa. V jaskyniach Domica a Čertova diera doteraz zistili 16 druhov netopierov, ktoré tu vytvárajú až 2 000 člennú kolóniu – jedinú svojho druhu na Slovensku. Z drobných bezstavcov sa tu našlo 44 druhov chvostoskokov. Ich vymenovanie znie Ppre laika ako recitácia latinských názvov. Pre biológa je to dôvod na eufóriu.

Návšteva: trasy, plavba, ceny

Domica ponúka dva prehliadkové okruhy (aktuálne dáta 2026 z oficiálneho webu Správy slovenských jaskýň):

• Teplota v jaskyni: stála, 10,2 – 11,4 °C pri vlhkosti 95 – 98 %. Aj v auguste si vezmite mikinu. V opačnom prípade rátajte s nádchou.
• Vstupné: dospelí 10 €, deti 4 – 15 rokov a držitelia ZŤP 5 €, študenti a osoby nad 60 rokov 9 €. Fotenie bez statívu a blesku je v cene vstupu.
  (Aktuálne ceny vždy overte na ssj.sk.)
• Časy vstupov: pravidelné vstupy sú o 9:30, 11:00, 12:30 a 14:00. Rezervácie sa nevykonávajú; pri zvýšenej návštevnosti sa vstupy organizujú priebežne.
• Otváracie dni: od februára do mája utorok – nedeľa, v hlavnej sezóne denne (aktuálny rozpis nájdete na slovensky-kras.eu).

Ako sa tam dostať

Jaskyňa leží na území obce Dlhá Ves (kataster Kečovo), asi 10 km juhovýchodne od Plešivca:

• Autom: z Rožňavy cez Plešivec smer Domica – 25 km (rovnako z Tornale). Parkovisko je priamo pred vstupným areálom.
• Verejnou dopravou: najbližšia zastávka je Kečovo, Domica (bus).
• GPS: N 48,4778 E 20,4703

Pri areáli vedie náučný chodník; vnútri vstupnej budovy sa nachádza náučná expozícia.

Praktické tipy a triky

• Plavba je lotéria počasia. Jaskyňou pretekajú len občasné podzemné toky. Po intenzívnych dažďoch sa plavba ruší – aj preto zvyčajne beží iba krátky okruh. Ideálne je prísť po suchších týždňoch, kedy sa šanca na čln výrazne zvyšuje.
• Zimný bonus. V chladnejších mesiacoch máte vybornú šancu vidieť netopiere (teplota sa v jaskyni mení minimálne, sú tu celoročne).
• Kombinujte. V okolí čakajú ďalšie jaskyne Slovenského krasu (Krásnohorská jaskyňa s jedným z najvyšších sintrových stĺpov na svete, Gombasecká jaskyňa), hrad Krásna Hôrka alebo Turniansky hrad.
• Bližšie k maďarskej strane? Z tejto hranice máte možnosť vybrať si Baradlu v Aggteleku – navštívte ju z opačného konca rovnakého systému. Dva štáty, jedna jaskyňa. Šengen má zmysel.

Často kladené otázky (FAQ)

Príspevok Jaskyňa Domica: Plavba Styxom, neolitické ohniská a jediná podzemná loďka na Slovensku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte túru, na ktorej sa vystrieda všetko – burácajúci vodopád, priezračné plesá, reťaze, exponované vysokohorské sedlo, dve tatranské doliny a nekonečné panorámy – okruh cez Bystrú lávku je podnik, ktorý stojí za každý jeden krok.

My sme mali to šťastie zažiť tento krásny okruh aj s nádherným prírodným divadlom, ktoré nám Tatry počas dňa pripravili. A práve vďaka nemu bol tento deň ešte výnimočnejší.

Profil a parametre trasy

• Trasa: Štrbské Pleso → Vodopád Skok → Capie pleso → Bystrá lávka (2 314 m n. m.) → Wahlenbergove plesá → Rázcestie pod Soliskom → Chata pod Soliskom → Štrbské Pleso
• Dĺžka okruhu: cca 16 km
• Čas túry: cca 6,5 až 7 hodín (čistý čas chôdze)
• Celkové prevýšenie: 990 m stúpania aj klesania
• Náročnosť: Stredne náročná až náročná vysokohorská túra s technickým úsekom (reťaze a stupy)
• Značenie: Žltá značka (Mlynická aj Furkotská dolina), modrá značka (spojka / zostup zo Soliska)

Ranný štart zo Štrbského Plesa a hmla v Mlynickej doline

Ráno sme vyrazili zo Štrbského Plesa a od prvých metrov sme prechádzali hustou hmlou. Hory sa ukryli a výhľady takmer žiadne. Ako sme však stúpali smerom k vodopádu Skok, hmla postupne ustupovala. Predieralo sa slnko, obloha sa začala trhať a štíty nám pomaly ukazovali svoje prvé kontúry.

Pri vodopáde Skok sme sa na chvíľu zastavili a potom pokračovali ďalej Mlynickou dolinou. Postupne sme míňali Pleso nad Skokom, Kozie plesá a Capie pleso. S pribúdajúcou výškou sa krajina menila – kosodrevina ustúpila skalám a my sme vstúpili do skutočného, surového vysokohorského sveta.

Skúška trpezlivosti pri Capom plese

Lenže pri Capom plese sa počasie opäť zlomilo. Hmla si sadla hlboko do doliny a odtiaľ až pod sedlo bola viditeľnosť minimálna.

Jeden z nás už polohlasne poznamenal, že ak to takto pôjde ďalej, budeme sa musieť otočiť. Ja som však stále verila, že keď vyjdeme hore do sedla, hory sa nám predsa len ukážu. 😊

A ukázali sa!

Bystrá lávka: Trochu adrenalínu na reťaziach

Vo výške 2 314 metrov, v úzkom záreze Bystrej lávky, nás čakal aj kus poctivého tatranského adrenalínu. Záverečný výšvih do sedla vedie strmým skalnatým terénom zaisteným reťazami. Nie je to len obyčajná horská prechádzka – práve tu dostane túra ten správny vysokohorský charakter.

A potom sa začalo predstavenie.

Hmla sa priamo v sedle začala dvíhať. Najskôr pomaly, nesmelo, potom čoraz rýchlejšie. Prelievala sa cez hrebene a doliny ako obrovské biele more a postupne odhaľovala okolité štíty. Stáli sme a len ticho hľadeli. Hory sa pred nami doslova vynárali z bielej periny. A keď sa hmla napokon úplne rozplynula, zostala čistá, azúrovo modrá obloha, ostré slnko a Tatry v celej svojej majestátnosti.

Zostup Furkotskou dolinou a Chata pod Soliskom

Po predstavení v sedle sme začali zostupovať Furkotskou dolinou. Chodník nás viedol okolo monumentálneho Vyšného a neskôr Nižného Wahlenbergovho plesa – dvoch hlbokých jazier zovretých v tieni Ostrého Soliska a Furkotského štítu.

Z Furkotskej doliny sme odbočili na traverz k Chate pod Soliskom (1 840 m n. m.). Sadli sme si na terasu, vychutnali výhľady na podtatranskú kotlinu a po zaslúženom oddychu zamierili pod lanovkou späť dolu na Štrbské Pleso.

Záverom

Ak ste ešte cez Bystrú lávku nešli, určite si ju naplánujte. Možno vám hory tiež pripravia svoje vlastné predstavenie. A ak ste tam už boli, určite viete, prečo sa sem človek chce vrátiť znova.

Pre mňa je práve toto skutočné čaro hôr – nikdy vopred neviete, čo vám ukážu za ďalším skalným prahom či stúpaním. A niekedy sa jednoducho oplatí veriť, že za tou nepriehľadnou hmlou na vás čaká niečo výnimočné.

Často kladené otázky (FAQ) Bystrá lávka

Príspevok Okruh cez Bystrú lávku: Keď hmla ustúpi a Tatry predvedú svoje najkrajšie divadlo zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sa povie Maďarsko, našinec si v mysli vybaví predovšetkým halászlé, lángoše, Balaton a Budapešť. Turistiku asi ani veľmi nie. My sme však cez víkend na vlastnej koži zistili, že skutočná turistika sa dá robiť aj v tejto takmer čisto rovinatej krajine. A hoci je Maďarsko na vysoké štíty chudobné, na prírodné úkazy a bizarné sopečné scenérie je mimoriadne bohaté.

Základné parametre trasy

• Lokalita: Szent György-hegy, Balatonská vrchovina (Balaton-felvidék), Maďarsko
• Dĺžka okruhu: cca 5,5 km
• Čas chôdze: 2 – 2,5 hodiny (pohodovým rodinným tempom s prestávkami)
• Prevýšenie: cca 180 m (pri štarte z vyššieho parkoviska vo viniciach)
• Náročnosť: Nenáročná / rodinná (zvládli deti od 5 rokov)
• Značenie: Červená → Žltá → Modrá turistická značka

Základňa v Tapolci: Jaskyňa a romantické jazero

Z Bratislavy sme vyrazili v piatok po práci a škole smerom na Balaton. Ubytovanie sme si rezervovali v Tapolci – malebnom mestečku vo Vesprémskej župe. Mesto je známe najmä svojou jazernou jaskyňou (Tapolcai-tavasbarlang), v ktorej sa plavíte na člnkoch po priezračnej podzemnej vode (túto atrakciu sme si nechali na nedeľu; každopádne odporúčam rezervovať si lístky vopred online, býva beznádejne vypredané).

Najkúzelnejším miestom mesta je však jeho historické centrum s Mlynským jazerom (Malom-tó) a zachovalým vodným mlynom, kde vládne pokojná stredomorská atmosféra.

Začiatok výstupu: Szent György-hegy

V sobotu ráno po raňajkách sme sa vydali k hlavnému cieľu našej cesty. Autom sme sa odviezli smerom na dedinku Raposka. Na križovatke, kde cesta vpravo smeruje do dediny, sme odbočili doľava na kopec popri viniciach. Prechádzali sme okolo niekoľkých odstavných plôch pre autá a zaparkovali sme približne na tretej z nich, čím sme si ušetrili časť úvodného asfaltového stúpania.

Peši sme pokračovali ďalej popod les popri vinohradoch, kde sme sa po pár metroch napojili na červenú turistickú značku. Lesné stúpanie sa striedalo s otvorenými úsekmi s prvými výhľadmi na okolie. Na ďalšom rázcestí sprievodca radil dve možnosti – vybrali sme si pravú vetvu, pretože tá ľavá údajne v sezóne hrozila hustou žihľavou.

O ďalších pár minút sme stáli na vrchole bývalého vulkánu.

Výhľad z vrcholu (414 m n. m.)

Keďže sme autom vybehli pomerne vysoko, samotný výstup na vrchol nám zabral sotva 20 minút. Vrchol Szent György-hegy leží vo výške 414 metrov, no výhľad, ktorý sa nám otvoril, bol famózny.

Pod nami sa rozprestierali vinice a z roviny vystupovali ďalšie svedecké sopečné vrchy – Csobánc, Gulács či Badacsony. V diaľke sa týčila silueta hradu Szigliget a za tým všetkým obrovská hladina Balatonu posiata bielymi plachtami. Je to úplne iný typ krajiny, než na aký sme zvyknutí z našich Karpát či Tatier, no pre svoju nezvyčajnosť nesmierne podmanivý.

Bazaltové kamenné varhany a ľadová jaskyňa

Hore sme pobudli dlhšie, no bola by škoda skončiť túru iba krátkym vybehnutím na vrchol. Zostupovali sme po opačnej strane po žltej značke. Pri altánku s vrcholovou knižkou sme zistili, že pero chýba, tak sme zápis vynechali a pokračovali k najväčšej atrakcii dňa: bazaltovým organom (Bazaltorgonák).

Tieto masívne kamenné stĺpy vznikli pred miliónmi rokov tuhnutím lávy vo vulkanickom komíne. Pohľad na ne zhora aj zdola patril k jednoznačným vrcholom dňa.

Pri zostupe k bývalej turistickej chate (Kaán Károly kulcsosház) sme namiesto priamej cesty vpravo odbočili vľavo za ďalšou zaujímavosťou – Ľadovou jaskyňou (Sárkány-barlang / Dračia diera). Vchod do dutiny je zavalený obrovskými balvanmi, no z puklín medzi skalami vyráža skutočný chlad. Po minúte chôdze sa citeľne ochladilo, museli sme vyťahovať mikiny a zmeraveli sme nad studenou kamennou priepasťou.

Pustovňa, kaplnky a ochutnávka u vinára

Od studenej diery sme sa vrátili k turistickej chate a pokračovali po žltej trase. Značka nás priviedla na lúku pri malej ortodoxnej kaplnke. Nikde ani nohy – ideálne miesto na pauzu. Dospelí si vydýchli a deti sa vybláznili na tráve bez obrazoviek a mobilov.

Žltá značka pokračovala k pustovníckemu domu. Pred bránou stojí kríž, plot bol však poškodený a areál voľne prístupný. Nazreli sme do starého opusteného kostolíka s mierne strašidelnou, filmovou atmosférou.

O kúsok ďalej sme definitívne vyšli z lesa medzi vinice. Pôvabné vinohradnícke domčeky lemovali celú cestu a pri jednom z nich sme mali šťastie – domáci vinár nás pozval do svojej pivnice. Prebehla ochutnávka, nákup lokálneho vína a deti dostali poctivý hroznový mušt.

Poslednou pamiatkou na trase bola baroková kaplnka Lengyel-kápolna so žltou fasádou. Od nej sme prešli na modrú turistickú značku, minuli leviu studničku (Oroszlános-kút) a popri vinohradoch sa vrátili späť k autám.

Podvečerný Szigliget a lángoš na pláži

Cestou z kopca sme mali neustále pred očami zrúcaninu hradu Szigliget. Zbalili sme sa do auta a vyrazili priamo k hradu. Vstup pred záverečnou sme stihli akurát.

Zrekonštruovaný hrad v mäkkom podvečernom svetle ponúka zrkadlový zážitok: z jednej strany vidíte Szent György-hegy, po ktorom ste pred chvíľou kráčali, a z druhej strany Balaton, vzdialený len kilometer.

Deň sme zakončili presne tak, ako sa na maďarský výlet patrí – na pláži Balatonu s čerstvo vysmaženým lángošom so syrom a smotanou.

Zhrnutie a praktické tipy

Tento výlet je ideálnym rodinným únikom na predĺžený víkend:

• Fyzicky nenáročné: Okruh meria 5,5 km a zvládli ho štyri dospelé osoby a štyri deti (najmladšia mala iba 5 rokov).
• Pestrosť: Na krátkej trase nájdete panoramatické výhľady, sopečné kamenné varhany, ľadovú anomáliu, tiché kaplnky a fungujúce vinice.
• Ďalšie tipy v okolí: Ak máte deň navyše, okrem Tapolce a Szigligetu určite navštívte aj zachovalý hrad Sümeg.

Často kladené otázky (FAQ)

Príspevok Vrch Sv. Juraja (Szent György-hegy): Rodinný výlet a sopečná turistika pri Balatone zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď vám vlastné kolená po rokoch vysokohorskej turistiky naznačia, že tatranské žulové suťoviská už nebudú vaša šálka kávy, máte dve možnosti: buď zostanete sedieť doma a spomínať, alebo objavíte čaro lesných hrebeňov v nižších pohoriach. Takou je aj Tríbečská cesta dávnych legiend. Moja kamarátka Katka pozná moju vášeň pre hory aj limity môjho kolena. Ako darček k narodeninám mi preto vymyslela práve túto dámsku jazdu.

Plán bol odvážny, no lákavý: celodenný 22-kilometrový okruh tichými dubovými lesmi Tríbeča, prekonanie tajomného lesného hrebeňa a postupná návšteva hneď troch historických sídiel: Studeného hradu, Gýmeša a Oponického hradu. A na záver? Oslavné narodeninové bublinky priamo na hradnom nádvorí.

📍 Štart pri Remitáži: Skalná vyhliadka na Studenom hrade

Náš dámsky trek začíname za obcou Jelenec pri vodnej nádrži a autokempingu Remitáž. Žltá turistická značka nás vedie do mierneho svahu smerom na Gýmeš, no Katka má v itinerári povinnú zachádzku, ktorú by bola škoda vynechať – Studený hrad.

Zo žltej značky je to na kremencové bralo Studeného hradu len pár minút do strmšieho kopca. Kedysi tu v 11. až 13. storočí stálo predsunuté drevené strážne hradisko rodu Forgáchovcov, dnes je to predovšetkým fascinujúci skalný balkón:

• Z vrcholových skál sa otvára jeden z najkrajších pohľadov na protiľahlý hrad Gýmeš, ktorý sa týči nad korunami stromov ako kamenná koruna.
• Kremencové bralá majú svojskú divokú atmosféru a sú ideálnym miestom na prvú rannú kávu z termosky.

🏰 Gýmeš: Zrúcanina, ktorá vstáva z popola

Zo Studeného hradu zbehneme späť na žltú trasu a cez Sedlo pod Gýmešom po zelenej značke vystúpame k nášmu druhému cieľu.

Hrad Gýmeš (514 m n. m.) je majestátna dominanta južného Tríbeča. Hoci z neho zub času urobil zrúcaninu, jeho mohutné obvodové múry, hranolová veža a odkryté schodiská stále vzbudzujú obrovský rešpekt.

Najviac nás však teší fakt, že hrad nespí:

• Združenie Castrum Ghymes tu už roky odvádza obdivuhodnú dobrovoľnícku prácu pri statickom zabezpečovaní múrov a archeologickom výskume.
• Keď v nedeľné dopoludnie vchádzame na hradné nádvorie, stretávame unavených, no usmiatych chlapov zo združenia, ktorí tu očividne strávili celú noc pri maltovníkoch a kameňoch. Klobúk dole pred každým, kto vracia slovenským hradom dušu.

Po obhliadke hradných zákutí a výhľadoch do Podunajskej nížiny vyťahujeme batohy na chrbát. Čaká nás najdlhší a najtajomnejší úsek dňa.

🌲 Lesná mystery etapa: Žiadne záhady, len poctivý tríbečský les

Tríbeč má vďaka rôznym románom povesť „tajomného pohoria, kde miznú ľudia“. My sme však v hlbokých lesoch medzi Gýmešom a Oponicami našli presný opak – hlboký, pokojný a očisťujúci les bez davov turistov.

Tento približne trojhodinový prechod má svoje vlastné pravidlá:

• Prírodná prekážková dráha: Po veternej smršti bolo na lesných zvážniciach niekoľko popadaných mohutných kmeňov. Podliezanie, preliezanie a hľadanie obchádzok preverilo našu koordináciu aj pružnosť.
• Tríbečské húpačky: Profil trasy pripomína morskú hladinu – dole kopcom, hore kopcom, cez lesné úžľabiny a hrebene. Žiadne alpské štíty, no po 15 kilometroch moje kolená veľmi dobre vedeli, že sme v teréne.
• Kvalitné značenie: Zelená značka kombinovaná s úsekmi červenej a modrej nás spoľahlivo navigovala celým masívom.

🥂 Oponický hrad: Gotické veže, vôňa dymu a narodeninové bublinky

V závere lesného hrebeňa sa stromy konečne rozostúpia a pred nami sa zjaví Oponický hrad (333 m n. m.).

Tento pôvodne strážny hrad rodu Čákovcov a neskôr slávneho rodu Apponyiovcov je menší a kompaktnejší ako Gýmeš, no jeho opravená veža Tereš a udržiavané nádvorie majú obrovské čaro. Z terasy hradu je nádherný panoramatický výhľad na široké údolie rieky Nitry.

Pri hrade sú pripravené upravené ohniská na opekanie, no Katka mala pre mňa pripravené iné prekvapenie:

• Z hĺbky batoha vytiahla fľašu vychladeného Prosecca a dva poháre.
• Štrknúť si bublinkami v tieni stredovekých hradieb po osemnástich kilometroch chôdze je pocit, ktorý tromfne akúkoľvek oslavu v mestskej reštaurácii.

🎒 Návrat k Remitáži: Úspešný 22 km okruh

Po narodeninovom prípitku na Oponickom hrade nás čakala záverečná etapa. Zostupujeme z hradu po zelenej značke a následne sa po modrej a lesných cestách vraciame popod hrebeň späť k vodnej nádrži Jelenec.

Tento úsek vedie príjemne miernym klesaním a po spevnených lesných cestách, čo bolo pre unavené nohy ideálne vyslobodenie.

Podvečer dorážame presne na miesto, kde sme ráno začali – k bufetu pri vodnej nádrži Remitáž. Nohy bolia, no hlava je dokonale vyvetraná. Dvadsaťdva kilometrov, tri historické zrúcaniny, žiadne davy a kopec spoločného smiechu. Presne takto vyzerá dokonalý reštart s najlepšou kamoškou.

🧭 Prehľad trasy „Tríbečská cesta dávnych legiend“

• Štart a cieľ: Jelenec – autokemping Remitáž (vodná nádrž)
• Itinerár okruhu: Remitáž ➔ odbočka na Studený hrad (skalná vyhliadka) ➔ Sedlo pod Gýmešom ➔ hrad Gýmeš ➔ lesný prechod po zelenej značke cez hrebeň Tríbeča ➔ Oponický hrad ➔ návrat po modrej a lesných cestách ➔ kemping Remitáž.
• Celková dĺžka: 22,5 km
• Prevýšenie: +680 m / -680 m
• Čas: cca 6:30 až 7:30 h pohodovým turistickým tempom s prestávkami na hradoch.
• Náročnosť: Stredne náročná, fyzicky vytrvalostná túra po lesných cestách a chodníkoch bez exponovaných lezeckých úsekov.

Tríbeč❓Často kladené otázky (FAQ)

Príspevok Tríbečská cesta dávnych legiend: Tri hrady, 22 km a narodeninové prosecco na zrúcanine zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vyrážame ešte za hlbokej tmy. Keď prechádzame popod Štrbu, spoza tatranských štítov sa začína predierať prvé ranné slnko a zlatisté lúče nás oslepujú cez čelné sklo. Je to neklamná predzvesť toho, že nás čaká jeden z tých dokonalých tatranských dní, kedy je obloha vymetená do azúrova a vzduch má chuť čerstvého ľadu. Našim cieľom je Svišťový štít.

Prichádzame do Starého Smokovca, aby sme stihli prvú rannú pozemnú lanovku na Hrebienok (1285 m n. m.). Nožičky si treba na začiatku pošetriť – pred nami je poctivá vysokohorská túra s viac než tisíckou výškových metrov.

Naším dnešným cieľom je Svišťový štít (2383 m n. m.) – majestátny, no neprávom prehliadaný vrchol vypínajúci sa v závere Veľkej Studenej doliny priamo za Zbojníckou chatou.

🍂 Veľká Studená dolina v jesennom šate

Ráno na Hrebienku je ešte poriadne svieže, no s prvými nastúpanými metrami sa telo rýchlo zahreje. Príroda okolo dáva jasne najavo, že leto pomaly odovzdáva žezlo jeseni:

• Okraje kamenistého chodníka lemujú sýtomodré trsy horca luskáčovitého (Gentiana asclepiadea).
• Žltnúca tráva na svahoch Slavkovského štítu a Vareškového plesa žiari kobercami kvitnúceho fialového vresu.
• Prechádzame cez úsek, kde letná búrková prietrž mračien strhla časť chodníka – tatranská divočina si neustále berie priestor späť.

Keďže sme vyrazili skoro ráno, turistov je pomenej. Užívame si pokoj, žblnkot Studeného potoka a ranné ticho, ktoré prerušuje len šuchot našich krokov. Už z diaľky vidíme náš cieľ – skalnatý masív Svišťového štítu, ktorý stráži záver doliny ako mohutná kamenná pevnosť.

🐐 Zbojnícka chata, kamzíčie jasle a vykŕmený svišť

Okolo desiatej hodiny prichádzame k Zbojníckej chate (1 960 m n. m.). Krátky oddych na terase, teplý horský čaj s citrónom a pokračujeme ďalej po modrej značke smerom na sedlo Prielom.

Tu sa začína to pravé tatranské divadlo:

• Priamo pri chodníku sa pokojne pasie stádo kamzíkov aj s tohtoročnými mláďatami. Zvyknuté na rešpektujúcich turistov si nás zvedavo obzerajú, kým malé kamzíčatá s neuveriteľnou ľahkosťou skáču po kolmých balvanoch.
• O pár desiatok metrov ďalej spod skaly vykukne poriadne vypasený svišť. Usilovne hryzie posledné steblá trávy – zima vo výške dvetisíc metrov nepozná zľutovanie a tukové zásoby na niekoľkomesačný zimný spánok sú otázkou prežitia.

🗿 Mimo značených chodníkov: Cesta kamenných mužíkov

Kráčame po oficiálnom modro značenom chodníku až do miesta, kde sa trasa prudko stáča doľava a začína stúpať do suťovísk pod sedlo Prielom.

V tomto bode odbočujeme doprava na viditeľný neznačený chodník, ktorý mieri priamo do svahu Svišťového štítu.

Od tohto momentu preberajú navigačnú štafetu kamenní mužíci:

• Chodník sa strieda so sutinovými a balvanovými poľami.
• Mužíci postavení z naskladaných žulových kameňov spoľahlivo ukazujú najschodnejšiu líniu cez skalné prahy a trávnaté terasy.
• Hoci je terén strmý, ide o čistokrvný chodecký terén bez nutnosti horolezeckého istenia či lezeckých úsekov I.–II. stupňa obťažnosti.

🚩 Vrchol Svišťového štítu (2383 m): Železná trojnožka a božský pokoj

S pribúdajúcou výškou sa horizont otvára. Posledné metre po skalnom hrebeni a stojíme na vrchole!

Prvé, čo udrie do očí, je zvláštna kovová trojnožka (triangulačná pyramída) ukotvená priamo v skalnom podloží. Hoci vizuálne nepôsobí najromantickejšie, ide o historický geodetický bod – svedka presného mapovania Vysokých Tatier z 20. storočia.

👁️ Panoráma, na ktorú sa nezabúda

Kruhové výhľady zo Svišťového štítu patria k najlepším v celých Tatrách:

• Priamo pred vami leží celá Veľká Studená dolina s jej početnými plesami roztrúsenými ako zrkadlá na dne kotliny.
• Ako na dlani máte hradbu velikánov: Gerlachovský štít, Bradavicu, Východnú Vysokú, Vysokú, Rysy, Javorové štíty aj Lomnický a Slavkovský štít.
• V diaľke na severe sa otvára pohľad do divokej a neprístupnej Svišťovej doliny a poľských Tatier.

Najkrajší je však ten kontrast. Kým ďalekohľadom vidíme stovky hlavičiek tlačiacich sa na vrchole Rysov či na reťaziach na Východnej Vysokej, na Svišťovom štíte sedíme len my traja.

Hodina ticha, rozjímania, fotenia a jedenia lepeňákov na vyhriatej tatranskej žule prebehne ako jediná minúta. Je to pocit čistého raja.

❄️ Prečo nie je Svišťový štít značený a čo v zime?

Svišťový štít je pri svojej výške 2383 m n. m. jedným z najľahšie dostupných tatranských štítov v rýdzo chodeckom teréne. O to viac mnohých prekvapuje, prečo naň nevedie oficiálna turistická značka KST.

• Ochrana prírody a TANAP: Dôvodom je predovšetkým ochrana krehkého vysokohorského biotopu svišťov a kamzíkov v závere doliny a regulácia masového turizmu. Podľa Návštevného poriadku TANAP-u je pohyb mimo značených chodníkov v letnej sezóne vyhradený pre organizovaných horolezcov a túry s horským vodcom.
• Skialpový raj v zime: V zimnom období a na jar patrí Svišťový štít a blízke Svišťové sedlo k najobľúbenejším skialpinistickým trasám vo Veľkej Studenej doline s fantastickým zjazdom okolo Zbojníckej chaty.

Zostupujeme tou istou trasou späť. Nohy už v závere doliny cítia každý kameň, no hlava je vyčistená na maximum.

🧭 Praktický súhrn trasy

• Trasa: Starý Smokovec ➔ Hrebienok (lanovka) ➔ Magistrála ➔ Veľká Studená dolina ➔ Zbojnícka chata ➔ odbočka pod Prielomom ➔ Svišťový štít (tam a späť).
• Dĺžka: cca 17,5 km (od Hrebienka a späť)
• Prevýšenie: +1 150 m / -1 150 m (z Hrebienka)
• Čas: 7:00 až 8:00 hodín celkovo
• Náročnosť: Vysokohorská náročná túra (výborná fyzická kondícia, orientácia v skalnom teréne podľa mužíkov).

❓ Často kladené otázky (FAQ)

Príspevok Výstup na Svišťový štít: Tatranský raj ticha, kde stretneš viac kamzíkov než ľudí zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Gemer a Malohont majú osobité kúzlo. Nie sú to hory plné lanoviek a preplnených bufetov. Je to tichá, slnkom zaliata krajina dubových lesov, krasových planín, stredovekých kostolíkov a dediniek, kde sa zdá, že sa zastavil čas.

Presne sem patrí aj vodná nádrž Teplý vrch – absolútny slovenský rekordér. Kým v Slovenskom raji na Palcmanskej Maši človek pri vstupe do vody neraz lapá po dychu a testuje odolnosť voči podchladeniu, na Teplom vrchu vás čaká doslova termálna pohoda. V lete sa tu voda zohrieva až na 27 - 28 °C, vďaka čomu je Teplý vrch oficiálne najteplejšou vodnou nádržou na Slovensku.

Práve preto sme Teplý vrch zaradili ako dokonalý oddychový protipól medzi ciele turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá.

🏖️ Prečo je voda na Teplom vrchu taká teplá?

Nadmorská výška len okolo 214 m n. m. a špecifická geomorfológia robia zázraky:

• Južné svahy Revúckej vrchoviny vytvárajú zo severu prirodzený ochranný val, ktorý bráni prenikaniu studených vetrov.
• Plytké brehy a široká zrkadlová hladina napájaná riekou Blh fungujú počas letných mesiacov ako obrovský solárny kolektor.
• Výsledkom je príjemná, mäkká a vyhriata voda, ktorá láka nielen plavcov a rodiny s deťmi, ale aj milovníkov paddleboardovej stability.

Centrom letného života je Rekreačný areál Drienok na západnom brehu – s piesočnatou a trávnatou plážou, kempingom, ubytovaním v chatkách a požičovňou vodných športov.

🧚‍♂️ Rozprávkové Drienčany: Kde ožili Janko Hraško a Laktibrada

Len pár minút chôdze od vodnej hladiny leží obec Drienčany. Ak máte pocit, že vám je toto meno povedomé zo školských čias, nemýlite sa.

Práve na tunajšej evanjelickej fare pôsobil vyše 24 rokov (1861 – 1885) najvýznamnejší slovenský rozprávkar Pavol Dobšinský. V tichu drienčanskej fary zozbieral, zapísal a usporiadal legendárne Prostonárodné slovenské povesti – príbehy o Jankovi Hraškovi, Troch holúbkoch, Zlatej priadke či dvanástich mesiačikoch.

Čo v Drienčanoch nesmiete vynechať:

• Pamätná fara Pavla Dobšinského: Historická budova s pamätnou izbou a hrobom rozprávkara pri kostole so vzácnou renesančnou zvonicou zo 17. storočia.
• Rozprávkový labyrint a drevené sochy: Po dedine sú rozosiate monumentálne drevené plastiky rozprávkových bytostí – Ježibaba, Černokňažník, Dlhý, Široký a Bystrozraký.
• Rozprávkové slnečné hodiny: Unikátne drevené slnečné hodiny s motívmi Dobšinského rozprávok a postavičiek.

🦇 Náučný chodník Drienčanský kras a Jaskyňa netopierov

Ak si myslíte, že Teplý vrch je len o ležaní pri vode, budete príjemne prekvapený. Priamo nad jazerom a obcou Drienčany sa rozprestiera chránený Drienčanský kras:

• Závrtový ostrov v andezitoch: Geologický unikát, kde vápencové krasové javy (závrty, škrapy a jaskyne) vystupujú uprostred vulkanického andezitového okolia.
• Náučný chodník Drienčanským krasom: Nenáročný okruh (cca 3 km, 1,5 hodiny) nás previedol na bajkoch okolo krasových jám, suchých dolín a zachovalých dubových lesov.
• Malá a Veľká Drienčanská jaskyňa (Jaskyňa netopierov): Krasové dutiny, ktoré slúžili ako praveké sídliská kyjatickej kultúry a dnes sú chráneným zimoviskom vzácnych druhov netopierov. drž si vlasy. Aj my sme ich vyplašili.
• Vtáčia zátoka: Severozápadná zátoka vodnej nádrže je pokojnou ornitologickou lokalitou s pozorovateľňou vodného vtáctva.

🥾 Turistické trasy v okolí Teplého vrchu

Trasy v okolí Teplého vrchu sú príjemne nenáročné – ideálne na vyvetranie hlavy bez extrémnych prevýšení:

1. Náučný okruh Drienčanským krasom

• Trasa: Drienčany (pamätník) ➔ Krasové závrty ➔ Jaskyňa netopierov ➔ vyhliadka nad jazerom ➔ Drienčany.
• Parametre: 3,5 km | prevýšenie +120 m | čas 1:30 h | nenáročná rodinná prechádzka.

2. Z Vyšného Skalníka cez Maginhrad do Drienčan

• Trasa: Vyšný Skalník (rodisko Jána Bottu) ➔ vrch Maginhrad (430 m n. m.) s drevenou rozhľadňou a pravekým hradiskom ➔ Lukovištia ➔ Drienčany.
• Parametre: 13 km | prevýšenie +280 m | čas cca 3:30 h | krásne výhľady na Rimavskú kotlinu.

3. Okruh cez Turecký vrch a zrúcaninu hradu Drienok

• Trasa: Slizské ➔ hrad Drienok ➔ Španie Pole ➔ Chvalová.
• Parametre: 16,5 km | prevýšenie +450 m | čas cca 4:30 h | tichá lesná trasa s tajomnou atmosférou zaniknutého stredovekého hradu.

🚴 Cyklotrasy Malohontom: Od pohodových lúk po horský extrém

Zvlnený terén Malohontu s minimálnou premávkou na vedľajších cestách je stvorený pre cykloturistiku, cross a gravel bicykle:

1. Pohodový okruh okolo Teplého vrchu a Drienčan

• Profil: 22 km | prevýšenie 220 m | asfalt a spevnené poľné cesty.
• Trasa: Teplý vrch ➔ Drienčany ➔ Lukovištia ➔ Horné Zahorany ➔ Veľké Teriakovce ➔ Teplý vrch.
• Zaujímavosť: Vo Veľkých Teriakovciach navštívte zrekonštruovaný historický mlyn s expozíciou tradičných remesiel.

2. Hradný okruh: Okolo zrúcanín Drienok a Rákoš

• Profil: 28 km | prevýšenie 380 m | MTB a cross.
• Trasa: Teplý vrch ➔ Slizské ➔ zrúcanina hradu Drienok ➔ Rákošská Baňa ➔ hrad Rákoš.
• Atmosféra: Stredoveké ruiny ukryté v hlbokých lesoch, banícka história a nedotknutá príroda.

3. Športová megavýzva: Z Palcmanskej Maše na Teplý vrch (Od ľadu k letu)

• Profil: 88 km | prevýšenie +1 180 m | 6 až 7 hodín čistokrvného cyklo-maratónu.
• Myšlienka: Prepojenie dvoch najikonickejších jazier výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Štart pri chladných brehoch Slovenského raja, prechod cez hrebene Volovských a Revúckych vrchov a záverečný zjazd do vyhriatej vody Teplého vrchu.

Teplý Vrch❓Často kladené otázky (FAQ)

foto: Tamara Greksáková, Hladní Vlci, Ján Fekeč, CBS, restartnisa

Príspevok Teplý vrch a Drienčany: Najteplejšia voda na Slovensku, Dobšinský a krasové tajomstvá Malohontu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.