História turistiky na území Slovenska

História turistiky na území Slovenska

Viete čo je super? Turistika. Viete čo je poučné? História. A viete čo je super poučné? História turistiky.

Prvý turista ešte z mýtických čias bol samozrejme Sizyfos, ten to mal ale za trest a tak sa nepočíta. Mojžiš vystúpil na horu Sinaj, ale nie kvôli výhľadu a fyzickej aktivite, ale aby prehodil pár slov s najvyšším, tiež sa neráta. No a kartáginský vojvodca Hannibal si strihol prechod Alpami, ale len aby mohol nakopať nejaké rimanské zadky, nie aby mal peknú turistickú storku pri posedení pri pive.

Musím si teda priznať, že o histórií turistiky toho moc neviem. Potešila som sa teda, keď si môj manžel k meninám za poukaz od švagrovcov kúpil knihu “História turistiky na území Slovenska od štúrovcov po dnešok“. Kniha je bohato ilustrovaná a veľmi rýchlo som sa do nej začítala. 

História turistiky na území Slovenska
História turistiky na území Slovenska

Vedeli ste, že prvý literárno-turistický počin je báseň od Ľudovíta Štúra z roku 1842?

Ku Kriváňu

Křiváni, na tvém stál sem již temeni, s kterého vážně na Tatry pozíráš,
ó, stál sem tamo ve citů víření, blíže blankytu, který ty podpíráš: 
již se mi toužby vyplnily dávné, vzdav poctu modle našich Tater slavné.

Nad zemí sem pněl a předc’ sem stál na ní, v povětři ploval a zem mne držela,
mysl letěla k nebi v vichrů vání a hned se opět na zemi utkvěla: 
Křiváni, ty svých k nebi pozdvihuješ a potom mocněj’ je k zemi přikuješ!

S homole tvé se vidí mnohé vlasti, rozlehlé byty pokrevní rodiny. 
Zakusiv jinoch výšin tvojich slasti, opustí oko na rodní končiny:
a tu zří v sever Polsko nešťastlivé a na jih vrchy Slovenska truchlivé.

Křiváni, v mračnách nad mraky vývodíš a tím s’ obrazem slovanského světa;
neb s jasným štítem nade mraky vzchodíš, kdy hruď tvá nimi kolem jest poseta:
tak i my v bouři se světem neseme a co ty Tatrám, my světu budeme.

Z histórie turistiky

Už v prvej polovici 19. storočia teda slovenskí vzdelanci opisovali slovenskú prírodu, ktorú spoznávali pri svojich cestách po krajine. Prvý slovenský písaný turistický sprievodca po Tatrách vyšiel ešte v Rakúsko-Uhorsku, roku 1911. Mnohí turisti patrili už koncom 19. storočia aj k priekopníkom fotografie, napríklad lekár Edmund Téry (odtiaľ Téryho chata) alebo iný lekár Martin Pattantyús. Korene však siahajú oveľa – oveľa ďalej. Príroda bola odjakživa prirodzeným a bezprostredným životným priestorom človeka.

Na Trangoške – júl 1902 (zdroj internet)

Prvou zaznamenanou turistkou

u nás bola Beata Laska, manželka kežmarského hradného pána. 11. júna 1565 navštívila spolu s mešťanmi Vysoké Tatry, pravdepodobne Zelené pleso. Toto bol na tú dobu taký FEMALE POWER počin, že ju za to dal jej žiarlivý manžel uväzniť!

Beata Laska (zdroj internet)

Prvú známu vrcholovú túru,

pravdepodobne na Kežmarský štít,  uskutočnil v júni roku 1615 Dávid Frölich. V 17. storočí nabádal Ján Amos Komenský žiakov, aby cestovali po domovine a spoznávali ju. On sám ako 22-ročný prešiel peši z nemeckého Heidelbergu do Prahy. O jeho cestách po Slovensku svedčia pamätné tabule. Začiatkom 20. storočia vystúpil s vedeckým poslaním na vrchol Mont Blancu spolu šesťkrát Milan Rastislav Štefánik. Určite nemôžme vynechať Andreja Kmeťa a jeho Sitno. A mohli by sme ďalej a ďalej pokračovať a vymenúvať ľudí, ktorí kráčali ako prví a to bez turistického značenia a turistických chodníkov.

Tatranskí horskí vodcovia (zdroj wikipedia)

Turistika dnes

Dnes je turistika chápaná ako forma relaxu, zábavy, krátenia si voľnej chvíle. Nie vždy tomu ale bolo tak.

Turistika bola udalosť! Na turistický výlet sa patrilo obliecť si sako, golfové nohavice, podkolienky, uviazať si kravatu, nasadiť si na hlavu klobúk a prípadne cez ruku si prehodiť plášť. Ruksaky sa nenosili. Súčasťou sprievodu bol totiž sedliak, ktorý niesol košík s proviantom. Toľko k odporúčanému vybaveniu turistu z roku 1891. Toho sedliaka by aj dnes isto mnohí privítali, aby nemuseli vláčiť na chrbtoch ťažké batohy. 🙂

Ale doba sa mení. Dnes nájdeme v outdoorových obchodoch oblečenie určené špeciálne na túto príležitosť. Softshellové gate, merino-tričká, flísové mikiny, zateplené goretexové bundy, vibramové topánky, ktoré sú alfou a omegou každého turistu. A tak by sme slávnostne oblečeného turistu ako v minulosti dnes stretli len ťažko. A možno predsa. Ak sa niekto ide fotiť na svadobné fotografie.  

Čoraz viac ľudí miluje prírodu a pohyb.

Chceme utiecť od zhonu a stresu, ktorý zažívame v práci, v škole, v dopravných zápchach, pri sledovaní negatívnych správ. Vraciame sa k niečomu, čo máme niekde hlboko vo vnútri zakorenené, o čom si myslíme, že je pre nás správne. A preto nielen ja, ale čoraz viac ľudí okolo sa stáva zanietenými turistami.

Share on facebook
Share on whatsapp
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email

Ďalšie články autora

Prejsť na začiatok