Vysoké Tatry majú zvláštnu schopnosť priťahovať ľudí. Lenže keď sa na ne pozeráme stále z tých istých miest, ľahko nadobudneme pocit, že ich už poznáme. V skutočnosti stačí prejsť na druhú stranu hranice, odbočiť z hlavnej cesty a zrazu objavujeme úplne iný svet. Drevené dediny, zabudnuté železničné trate, rašeliniská, staré hrady a krajinu, ktorá si ešte zachovala vlastné tempo. Práve takúto možnosť ponúka Cesta okolo Tatier.

Rozsiahla sieť cyklotrás, ktorá postupne prepája poľské Podhalie so slovenskou Oravou, Liptovom a Spišom.

Koncom októbra sme sa zúčastnili trojdňovej študijnej a informačnej návštevy. Jej témou boli výsledky štvrtej etapy projektu, ale prezentácie a mapy boli iba začiatkom. Niektoré nové úseky sme si prešli na bicykloch a ďalšie miesta spoznali trochu pomalšie, pešo a s dostatkom času na zastavenie.

A práve tie zastavenia boli pre nás najzaujímavejšie.

Nowy Targ: Staré tlačiarenské stroje a nové cyklo cesty

Naša návšteva sa začala v Nowom Targu. Meste, ktoré je prirodzeným centrom poľského Podhalia a zároveň jedným z hlavných partnerov Cesty okolo Tatier.

Okrem predstavenia projektu sme navštívili aj miestne múzeum tlače. Priznám sa, že som od neho nemal veľké očakávania. Potom som však stál pred jedným z najstarších funkčných tlačiarenských strojov a chvíľu som si ho len obzeral.

Masívna konštrukcia, kovové súčiastky, mechanizmus, v ktorom má každé koliesko svoje miesto mi pripomenulo ostravský Důl Michal. Technika, ktorá kedysi dokázala dostať myšlienky z jednej hlavy do tisícov ďalších. Dnes to zvládne mobil a sociálne siete za pár sekúnd, hoci... Výsledok nie vždy pôsobí, že by sme tým kvantom hlúpostí múdreli alebo niečo získali.

Na starých tlačiarenských strojoch je čosi fascinujúce. Pripomínajú časy, keď informácia mala svoju fyzickú podobu, vôňu farby a váhu papiera. A keď sa na jej šírení musel niekto poriadne narobiť.

Zaujímavý začiatok cesty, ktorej ďalším cieľom je práve prepájanie ľudí a miest.

Jabłonka: Na bicykli z tržnice až k Chyżnemu

V Jabłonke a Veľkej Lipnici som už strávil dosť čau aj predtým, hoci na thovisko som sa dostal prvýkrát v živote. Našťastie sme prišli mimo trhových hodín, takže namiesto nakupujúcich nás tu čakali bicykle, ktoré zabezpečil poľský organizátor z Nowého Targu.

Nasadli sme a vyrazili smerom na Chyżne. Čakala nás luxusná šotolinová cesta, ktorá sa príjemne vinie otvorenou oravskou krajinou. Žiadne naháňanie kilometrov, žiadne súboje s automobilmi. Len bicykel, krajina a cesta, ktorá vás prirodzene vedie ďalej. Tú vôňu lesa si zamilujete.

Presne tento typ cykloturistiky mám na staré kolená rád. Nemusíte byť výkonnostný cyklista, nepotrebujete drahý bicykel ani špeciálnu výbavu. Stačí chuť vyraziť a trochu zvedavosti.

Nové prepojenie v okolí Jabłonky navyše otvára ďalšie možnosti objavovania poľskej Oravy, ktorá doteraz zostávala trochu bokom hlavného turistického záujmu. Dedinka je totiž len kúsok od Oravskej priehrady.

Počas jazdy bola aj zastávka. Poľská pohostinnosť má svoje vlastné pravidlá a tie sa nedajú obísť ani v programe organizovanej návštevy. Skončili sme na poľovníckej chate. Na stole korbáčiky, pečené klobásky, poľské herbate (čaj) a slovenský rum, ktorý sa postaral o potrebnú medzinárodnú spoluprácu aj v oblasti tekutých zásob.

Takto nejako si predstavujem cykloturistiku. Človek príde kvôli ceste, ale domov si odnesie aj chute, stretnutia a príbehy.

Chochołów: Rašeliniská, kvôli ktorým sa chceme vrátiť

Ak by som mal z poľskej časti návštevy vybrať miesto, ktoré ma oslovilo najviac, určite by to bolo okolie Chochołowa.

Samotná dedina je neobyčajná. Tradičné drevené domy, charakteristická architektúra a atmosféra, ktorá sa nedá zameniť s bežným turistickým strediskom. Lenže ešte väčším prekvapením bola príroda v jej okolí.

Rašeliniská predstavujú celkom iný svet, než na aký sme zvyknutí pri klasických tatranských výletoch. Tiché, vlhké, miestami až mystické územie. Krajina, ktorá nepotrebuje veľké atrakcie ani nápadné turistické atrakcie, aby zaujala. Stačí ranná hmla.

Práve tu si človek uvedomí, že nie všetko krásne musí byť upravené podľa jeho predstáv. Niekedy stačí nechať prírodu robiť to, čo robí už tisíce rokov sama.

Poľská časť Cesty okolo Tatier má pritom jednu veľkú výhodu. Veľká časť vedie po telese bývalej železnice. Namiesto náročných horských stúpaní tak ponúka pohodlné spojenie, ktoré zvládnu aj rodiny s deťmi, rekreační cyklisti či ľudia na kolobežkách.

A práve na kolobežkách sa sem plánujeme vrátiť budúci rok. Niektoré miesta totiž človek nepotrebuje navštíviť iba raz.

Łapsze Niżne a Niedzica: Poľský Spiš, ktorý Slováci ešte neobjavili

Ďalším príjemným prekvapením boli Łapsze Niżne a Niedzica. Priznám sa, že túto časť poľského Spiša som doteraz poznal len okrajovo. A mám podozrenie, že podobne je na tom väčšina slovenských turistov.

Akosi sme si zvykli, že za Tatrami sa začína Poľsko a naše poznávanie sa končí pri vysvietenom Zakopanom. Lenže práve tu leží krajina s mimoriadnym turistickým potenciálom.

V Łapszach Niżnych nás zaujalo miestne prostredie, tradičné stavby a obnovený Ľudový dom s prírodovednou expozíciou Spiša. Je to pekný príklad toho, ako možno historickej budove vdýchnuť nový život a zároveň návštevníkom priblížiť prírodné a kultúrne dedičstvo regiónu.

Oblasť má aj ďalšie zaujímavosti. Tradičné spišské dediny, historické pamiatky, príjemných a pohostinných ľudí a predovšetkým jazero Czorsztyn, pretkané cyklotrasami.

Práve jeho okolie má obrovský potenciál na cykloturistiku. Vodná plocha, okolité kopce, hrady Niedzica a Czorsztyn a množstvo možností na výlety vytvárajú kombináciu, ktorá si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť slovenských návštevníkov.

Łapsze Niżne ma oslovili práve tým, že tu cestovný ruch ešte nepôsobí ako hotový produkt zabalený do lesklého katalógu. Je tu priestor na objavovanie. A to je dnes čoraz vzácnejšie.

Štrba a Važec: Nový asfalt, stredoveká osada a trochu zadýchania

Slovenskú časť programu otvorila prezentácia Štefana Bielka, ktorý koordinuje projekt na našej strane hranice. Bola mimoriadne vecná a kompetentná. Hovoril k veci, problematiku poznal do detailov a bolo zrejmé, že sa na projekt nepozerá iba cez mapy a tabuľky, ale aj z pohľadu ľudí, ktorí budú nové trasy využívať.

Práve takýchto ľudí sa oplatí počúvať. Mimochodom, pripravujeme s ním aj samostatný rozhovor.

Potom sme vymenili prezentáciu za bicykle a vyrazili po novej asfaltovej cyklotrase v okolí Važca.

Kto očakával pohodovú jazdu po rovine, trochu sa prerátal. Od obecného úradu sme si to vyšľapali až k opustenej stredovekej osade Šoldov. A odtiaľ už nasledoval príjemný zjazd naspäť.

Nový asfalt, pekná krajina a výhľady, ktoré človeka prinútia občas prestať šliapať. Bol to jeden z tých cyklistických zážitkov, keď si uvedomíte, že aj cesta, ktorú ste predtým nepoznali, môže byť dôvodom na samostatný výlet.

Šoldov je navyše miestom, ktoré stojí za samostatnú zastávku. Zvyšky stredovekej osady pripomínajú, že aj pod Tatrami sa odohrávali príbehy dávno predtým, než sme začali merať kvalitu výletov počtom kilometrov v aplikácii.

Veľká Lomnica: Konečne bezpečnejšie medzi Kežmarkom a Popradom

Ak by som mal na slovenskej strane vybrať jednu investíciu, ktorú považujem za mimoriadne dôležitú, bola by to cyklotrasa okolo Veľkej Lomnice.

Prečo? Pretože tu nejde len o ďalšiu peknú cestu pre víkendových cyklistov. Ide o riešenie problému, ktorý pozná každý, kto sa niekedy pokúšal dostať na bicykli z Kežmarku do Popradu.

Úzke cesty, chýbajúce krajnice, hustá premávka, kolóny a nervózni vodiči. Človek na bicykli sa tu často cítil skôr ako prekážka než plnohodnotný účastník cestnej premávky. A priznajme si, na niektorých úsekoch to nebola práve najpríjemnejšia predstava rodinného výletu.

Nové prepojenie má tento problém výrazne zmierniť. Podľa informácií predstavených počas návštevy by sme mali už naj budúceho roku súvisle a bezpečne Prejsť z Kežmarku ( v predĺžení Spišskej Belej) až do Popradu bez nutnosti vyliezť medzi autá na vozovku.

Toto považujem za jeden z najdôležitejších prínosov budovania cyklistickej infraštruktúry. Nie každý chce jazdiť v lese alebo zdolávať horské prevýšenia. Mnohí potrebujú jednoducho bezpečne prejsť z jedného mesta do druhého.

A ešte jedna drobnosť. Vo Veľkej Lomnici nás čakali výborné makové koláče. Neviem, či ich treba zaradiť medzi oficiálne turistické atrakcie, ale ja by som za ne hlasoval.

Od Belianskej jaskyne po Monkovu dolinu: Cyklotrasa s výhľadom na Tatry

Veľmi silným zážitkom bol aj úsek od Belianskej jaskyne cez Tatranskú Kotlinu smerom k Monkovej doline a ďalej na Strednicu.

Čiastočne asfalt, čiastočne šotolina, príjemné prostredie a Belianske Tatry na dosah. Je to presne ten druh trasy, na ktorom človek pochopí, prečo má zmysel prepájať jednotlivé turistické oblasti.

Spišská Belá tu obnovila lesné cesty a vybudovala nové cyklistické úseky smerom na Ždiar a Monkovu dolinu. Aj keď časť trasy ešte tvorí šotolina, jej postupné dobudovanie má vytvoriť atraktívny koridor smerom na Ždiar a ďalej k poľskému Podhaliu.

Práve takéto spojenia považujem za mimoriadne dôležité. Namiesto izolovaných cyklotrás vzniká sieť, v ktorej sa dá naplánovať dlhší výlet bez neustáleho vracania sa na rovnaké miesto.

A navyše, Belianske Tatry a Sišská Magura majú na jeseň svoje osobité čaro. Menej ľudí, pokojnejšia krajina a pocit, že človek nemusí nikam utekať.

Cesta okolo Tatier: Interreg projekt má zmysel aj bez veľkých slov

Cesta okolo Tatier vznikla ako spoločná poľsko-slovenská myšlienka už v roku 2004, z veľkej časti financovaná z prostriedkov Európskej Únie. Dnes má za sebou štyri etapy a ďalšie pokračovanie je v príprave. Jej ambíciou je vytvoriť viac ako 250 kilometrov trás, ktoré prepoja Podhalie, Oravu, Liptov a Spiš.

Štvrtá etapa bola dôvodom našej októbrovej návštevy. Priniesla nové úseky, zlepšenie existujúcej infraštruktúry a obnovu niektorých historických objektov. Jednotlivé investície pritom nevznikajú iba z jedného finančného zdroja. Dôležité je, že postupne vytvárajú spoločný celok.

Po troch dňoch sme si odniesli množstvo zážitkov, ale aj chuť pokračovať. Budúci rok sa chceme podrobnejšie pozrieť na celú poľskú stranu a zmapovať ju vlastným tempom. Tentoraz bez skupinového programu a s dostatkom času na zastávky, fotografovanie a miesta, ktoré sa nedajú naplánovať do harmonogramu.

Pretože práve v tom je čaro cestovania na dvoch kolesách. Z auta vidíte krajinu, na bicykli ju zažívate.

A možno je to aj najväčšia hodnota celej Cesty okolo Tatier. Nejde iba o to dostať sa z jedného miesta na druhé. Ide o to, aby sme cestou objavili miesta, o ktorých sme doteraz ani netušili.

Hranica medzi Poľskom a Slovenskom zostáva na mape. Na dobrej cyklotrase však postupne stráca svoj význam.

My sa sem určite vrátime.

Príspevok Cesta okolo Tatier: Tri dni na bicykli medzi Slovenskom a Poľskom. A veľa dôvodov vrátiť sa zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V prvej polovici októbra sme sa s Kristínkovou družinou rozhodli zdolať najnáročnejší cieľ tohtoročnej sezóny 7 kopcov 3 jazerá – Výstup na Jahňací štít (2 230 m n. m). Hoci sme ako oficiálny záchytný bod deklarovali Červené pleso, v kútiku duše každý z nás vedel, že ak podmienky dovolia, potiahneme to až na samotný vrchol.

Pre náročné prevýšenie a neistú jesennú predpoveď sa nás napokon v piatok večer na ubytovaní v Starej Lesnej zišlo len zopár. Dali sme predspánkové kalčeto a nastavili budíky na skoré ranné hodiny.

Ranný nábeh z Bielej vody na Brnčalku

V sobotu ráno sme chytili prvý spoj do Tatranskej Lomnice a odtiaľ prestúpili na zastávku Biela voda. Po žltej značke sme nasadili rezký krok a prakticky bez zastavenia sme vyšliapali až k Chate pri Zelenom plese (1 551 m n. m.).

Na terase slávnej Brnčalky sme si dali raňajky a vydýchli. Tu nás podľa plánu dobehol Tomáš, ktorý ráno štartoval z Prešova.

Skutočná vysokohorská drina však začala až za chatou. Chodník sa začal prudko dvíhať a hoci bolo jesenne chladno, na slnečných serpentínach sme sa okamžite zapotili. Zhruba po hodine a pol stúpania sme dorazili k Červenému plesu (1 815 m n. m.). Pohľad do hlbokej Doliny Zeleného plesa bol famózny, no naše oči už smerovali vyššie – na mohutný skalný masív Jahňacieho štítu. V tejto výške sa v tieni skál objavili aj prvé zvyšky čerstvého snehu.

💡Praktické parametre výstupu

• Trasa: Biela voda – Chata pri Zelenom plese – Červené pleso – Kolový priechod – Jahňací štít (2 230 m n. m.) a späť cez Tatranské Matliare do Lomnice.
• Celková dĺžka a čas: Približne 28 km, celkové prevýšenie vyše 1 350 metrov, čistý čas chôdze 8,5 až 10 hodín.
• Sezónna uzávera: Trasa na Jahňací štít podlieha zimnej uzávere TANAP-u (uzatvorená spravidla od 1. novembra do 14. júna).
• Technická náročnosť: Stredne ťažká až ťažká vysokohorská túra s reťazami, v jeseni hrozí námraza a snehové polia.

Reťaze v Kolovom priechode a boj so snehom

To najzaujímavejšie začalo pod Kolovým priechodom. Tu sa terén zlomil do strmých skál, prišli na rad oceľové reťaze a turistika sa zmenila na zapájanie všetkých štyroch končatín.

Cez Vyšný Kolový priechod sme sa prehupli na severozápadnú stenu štítu. Slnečné lúče sem takmer nedopadajú, čo znamenalo výrazne viac snehu a primrznuté úseky. Na jednom mieste sme zle odbočili – chodníček nás doviedol k strmému zrázu, kde končil, a tak sme museli opatrne vycúvať späť.

Nasledoval strmý žľab s ušliapaným, tvrdým snehom. Mačky by tu rozhodne neboli na škodu, no pomalým, sústredeným kladením nôh a testovaním každého úchopu na skale sme úsek bezpečne prekonali. Potom už zostávalo len sledovať hrebeňový chodník nahor.

Na vrchole a operácia „odpadnutá podrážka“

Na vrchole Jahňacieho štítu nás čakala zaslúžená odmena: prakticky bezvetrie, ostré slnko a luxusný kruhový výhľad na Belianske Tatry, masív Ľadového štítu aj poľské Tatry. Hore bolo tak príjemne, že sme na chvíľu zhodili bundy a ostali v krátkych rukávoch.

Radosť z vrcholu však trochu kalil Stankov stav výstroja – tesne pod vrcholom sa mu totiž kompletne odlepila a odpadla predná polovica podrážky na topánke. A to nás čakal technický zostup po reťaziach. Našťastie zafungovala tatranská solidarita: partia poľských turistov vytiahla z batohu širokú sivú „duct tape“ pásku a celú topánku mu poctivo zašmodrchala.

Výstup na Jahňací štít

Jahňací štít sa vypína v severovýchodnej časti Vysokých Tatier. V minulosti niesol Jahňací štít aj tieto pomenovania: Štít Bieleho plesa, Lastovica či Biely štít. Z vrcholu vybiehajú štyri hrebene:

• juhozápadný cez Kolový priechod (2 063 m n. m.) smerom ku Kolovému sedlu (2 090 m n. m.), kadiaľ vedie turistický značkovaný chodník (žltá značka)
• severozápadný (hrebeň Jahnencov) oddeľuje Jahňací kotol od Kotlinky pod Kolovým sedlom
• severovýchodný vedie cez Jahňací hrb (1 924 m n. m.) do Kopského sedla. Túra kopské pleso jahňací štít preverí.
• juhovýchodný (Kozí hrebeň) oddeľuje Červenú dolinu od Doliny Bielych plies, jeho dominantou je Kozí štít.

Zostup, kamzíky a nočný pochod do Lomnice

Zostupovali sme pomaly a sústredene tou istou žltou trasou (iný značený chodník z Jahňacieho nevedie). Kúsok nad Červeným plesom nám spoločnosť robila dvojica kamzíkov, ktorí sa bezstarostne pásli len pár metrov od nás.

Na Chate pri Zelenom plese sme si dali teplú polievku a krátky oddych. Medzitým sa však Stankovi začala rozpadávať aj druhá topánka, a tak sme chatárov poprosili o ďalšiu rolku lepiacej pásky na provizórnu záchranu.

Dolu dolinou sme vyrazili v podvečernom šere. Bolo jasné, že posledný autobus z Bielej vody nestíhame, preto sme na Rázcestí nad Matliarmi odbočili po modrej značke do Tatranských Matliarov. Do dediny sme dorazili už za úplnej tmy, svietiac si len displejmi mobilov.

V Matliaroch začalo mrholiť. Stopovanie nevyšlo, a tak sme asfaltom odkráčali až do Tatranskej Lomnice, kde sa Tomáš odpojil na vlak do Prešova. Do Starej Lesnej už večer nič nešlo – namiesto čakania na taxík sme to zobrali pešo rovno na ubytovanie.

Výstup na Jahňací štít dal zabrať. Do dverí sme vošli krátko pred deviatou večer s viac než 28 kilometrami v nohách. Nohy boleli, podrážky doslúžili, no ten pocit z prekonania samých seba stál za každý jeden krok!

Príspevok Výstup na Jahňací štít: Októbrový sneh, lepiaca páska na podrážke a 28 km v nohách zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Väčšina turistov končí svoju púť pri legendárnej Chate pri Zelenom plese, kde ruch terasy často prehlušuje ticho hôr. Ale ak zdvihneš zrak o niečo vyššie, smerom k Červenej doline, čaká ťa celkom iný svet. Z vlastnej skúsenosti vieme, že Červené pleso ti nedá nič zadarmo. Nie je tu bufet ani lanovka, len surová krása a absolútny pokoj. Je to miesto, ktoré sme do 11. ročníka 7 kopcov 3 jazerá vybrali práve preto, že si ho musíš poctivo zaslúžiť každým jedným krokom.

Turistický výstup na Červené pleso 🏔️ nie je o lámaní rýchlostných rekordov ani o pózovaní na fotkách pre rýchle lajky. Je to cieľ pre tých, ktorí hľadajú hĺbku. Leží bokom od hlavnej magistrály, trochu schované, trochu nenápadné – a práve v tom spočíva jeho kúzlo.

Kde presne leží Červené pleso?

Pleso nájdeš v severovýchodnej časti Vysokých Tatier v nadmorskej výške približne 1 811 m n. m. Nachádza sa v Červenej doline, ktorú stráži mohutný Jahňací štít.

Samotné pleso sa zdá skôr menšie a plytké, no jeho hladina fascinuje jemným červenkastým nádychom. Ten vzniká kombináciou špecifického podložia tvoreného zvetranou žulou s obsahom železitých minerálov a lomu svetla v úzkej doline. Ak sem dorazíte počas slnečného dňa alebo babieho leta, ten pohľad vás dostane.

Ako sa dostať na Červené pleso? (naše odporúčania)

Najlepšia a logická prístupová cesta vedie z parkoviska Biela voda.

1. Biela voda – Chata pri Zelenom plese:Prvá časť po žltej značke k Zelenému plesu je klasika, ktorú pozná snáď každý Tatranec. Je to ideálny bod na krátky oddych, doplnenie vody či teplú polievku, no odporúčame nezdržať sa príliš dlho. To pravé dobrodružstvo sa začína až za chatou.
2. Zmena tempa a terénu:Hneď ako necháš chatu za chrbtom a začneš stúpať do Červenej doliny, davy turistov citeľne zmiznú. Les vystrieda pásmo kosodreviny a kamenisté suťovisko. Chodník je strmší a technickejší – presne tu pochopíš, prečo hovoríme, že si to treba „odmakať“.
3. Uzavretá atmosféra doliny: Dolina sa postupne uzatvára do mohutného skalného amfiteátra. Tempo chôdze sa ti prirodzene spomalí – nie kvôli vyčerpaniu, ale kvôli tej atmosfére. Toto je presne tá tvár Vysokých Tatier, ktorú máme najradšej: menej hlučná, divoká a viac sústredená.

Červené pleso, čo tu zažiješ?

Nečakaj žiadne turistické atrakcie. Červené pleso ti dodá predovšetkým vnútorné stíšenie a načerpáš energiu.

• Ticho, ktoré nie je prázdne: Zvukový smog doliny tu úplne mizne. Budú ťa obklopovať len zvuky vetra v skalách, žblnkot vody, občasné padanie drobných kamienkov a prenikavý hvizd svišťov. Na trávnatých lávkach ponad pleso často uvidíš pásť sa kamzíky.
• Surová vysokohorská kulisa: Okolie pôsobí drsne, no nie nepriateľsky. Steny Jahňacieho štítu dávajú celému priestoru majestátny rámec.
• Zaslúžený relax na brehu: Sadni si na vyhriatu skalu, vytiahni termosku s horúcim čajom a len vnímaj ten priestor. Nič viac tam človeku k šťastiu nechýba.

Chceš ísť ešte vyššie? Výstup na Jahňací štít

Priamo od Červeného plesa pokračuje žltá turistická značka nahor smerom do Kolového priechodu. Kým pleso je ideálnym cieľom pre skúsených turistov hľadajúcich pokoj, prechod na samotný vrchol je už vysokohorskou výzvou s oceľovými reťazami, exponovanými skalami a riadnou dávkou adrenalínu.

Chystáš sa až na samotný vrchol?

Kompletný sprievodca technickými úsekmi, prechodom cez reťaze a zostupom nájdeš v našom samostatnom článku: Výstup na Jahňací štít cez Zelené pleso: Reťaze, sneh a 28 km v nohách.

Túra na Červené pleso. Pre koho sme tento cieľ vybrali?

Tento cieľ sme s Palim Kristínkom do výzvy 7 kopcov 3 jazerá nezaradili náhodou. Je ušitý na mieru pre ľudí, ktorí:

• Už majú vo Vysokých Tatrách niečo odchodené a hľadajú pokojnejšie, menej preplnené zákutia.
• Nepotrebujú k spokojnosti bufet na každom kilometri a vážia si neporušenú prírodu.
• Chcú zažiť autentický pocit, že sú v objatí veľhôr skutočne sami.

👉 Praktické rady na záver:

• Nepodceňuj obuv 🥾 Pevná členková obuv s dobrou vibramovou podrážkou ti zachráni členky. Kamenistý chodník a suťovisko v Červenej doline neodpúšťajú žiadne mäkké tenisky.
• Sleduj 🌧️ predpoveď počasia. Červená dolina je hlboký vysokohorský kotol. Chlad a vietor sa tu udržia aj počas zdanlivo teplého dňa a na jeseň tu treba počítať s primrznutým snehom.

Jahňací štít je fyzickou výzvou pre náročných. Červené pleso vnímame ako odmenu pre dušu. Uvidíme sa na trati 11. ročníka! Pozrite si naše tipy na najkrajšie túry z Hrebienka alebo Štrbského plesa.

Príspevok Červené pleso: Tichý turistický klenot pod Jahňacím štítom, ktorý si musíš odmakať zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po Vysokotatranských chatách a dolinách sme na vaše prianie pripravili skutočne náročné otázky. Kvíz Vysokotatranské hrebene a štíty. Vyznáte sa vo Vysokých Tatrách?

Kvíz sme pred časom pripravili s Viktorom Uherkom, autorom publikácie Tatranské hrebene - názvoslovie. V prvej časti sa autor venuje hrebeňu a rázsochám od Kopského sedla po Javorové sedlo, nájdete tu popísaný každý vrchol, sedlo, každý štít,… Druhá časť publikácie obsahuje úsek Javorové sedlo – Východná Železná brána.

Kvíz: Vysokotatranské hrebene

Odštartujete kliknutím na tlačítko Ďalej. Správne odpovede sa vám zobrazia na konci testu.

[HDquiz quiz = "395"]

Príspevok Kvíz: Vysokotatranské hrebene zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte jednu z najpestrejších celodenných vysokohorských túr vo Vysokých a Belianskych Tatrách, Náš sprievodca: Kopské sedlo Veľká Svišťovka turistická trasa ponúka neopakovateľný zážitok. Tento grandiózny prechod spája vápencové bralá Belianskych Tatier s granitom Vysokých Tatier, prevedie vás okolo priezračných plies a ponúka komfort troch legendárnych horských chát na trase.

Október je na turistiku vo Vysokých Tatrách ideálne obdobie. Od divokej Monkovej doliny, cez trávnatú hranicu dvoch pohorí v Kopskom sedle, ikonické Zelené pleso, až po panoramatický výhľad zo Sedla pod Veľkou Svišťovkou a zostup na Skalnaté pleso – v rámci celoročnej výzvy 7 kopcov 3 jazerá ide o výpravu, na ktorú budete dlho spomínať.

Unikátnosť trasy: Prechod dvoma odlišnými svetmi

Táto trasa je výnimočná tým, že počas jedného dňa prejdete naprieč dvoma celkom odlišnými geomorfologickými časťami Tatier:

1. Belianske Tatry (Vápencový svet): Biela vápencová skala, bohatá alpínska flóra a strmé travnaté svahy. Keďže väčšina Belianskych Tatier podlieha prísnej uzávere, práve Monkova dolina a Široké sedlo (1 826 m n. m.) tvoria jediný sprístupnený priechod týmto pohorím.
2. Vysoké Tatry (Granitový svet): Ostré žulové štíty, hlboké ľadovcové doliny a kryštálovo čisté plesá. Hranicu medzi týmito dvoma svetmi tvorí práve Kopské sedlo (1 750 m n. m.).

Detailný popis turistickej trasy

Ide o kondične aj časovo náročnú celodennú vysokohorskú túru. Pre logistickú pohodlnosť odporúčame odparkovať auto v Starom Smokovci alebo Tatranskej Lomnici a ranným autobusovým spojom (SAD) sa presunúť na štart do Ždiaru.

1. Úsek: Ždiar ➔ Monkova dolina ➔ Široké a Kopské sedlo

Túra začína na autobusovej zastávke v obci Ždiar (alebo pri hoteli Magura). Vstupujete do Monkovej doliny po červenej značke náučného chodníka.

• Priebeh: Spočiatku pohodový lesný chodník vedľa Rádzového potoka sa postupne mení na nekompromisné, strmé stúpanie.
• Široké sedlo (1 826 m n. m.): Záverečný výšvih vedie po dreveno-skalnatých schodoch. Zo sedla sa otvára jeden z najkrajších výhľadov na ikonické štíty Belianskych Tatier – Ždiarsku vidlu a Havran.
• Kopské sedlo (1 750 m n. m.): Zo Širokého sedla traverzujete miernym klesaním do širokého trávnatého Kopského sedla, ktoré oddeľuje Belianske Tatry od Vysokých.
• Čas úseku: cca 3:30 až 4:00 h | stúpanie cca 930 m.

2. Úsek: Kopské sedlo ➔ Veľké Biele pleso ➔ Chata pri Zelenom plese

Z Kopského sedla klesáte do Doliny Bielych plies k Veľkému Bielemu plesu (1 615 m n. m.), kde v minulosti stála Kežmarská chata.

• Okolo plies na Brnčalku: Odtiaľ pokračujete po červenej značke (Tatranská magistrála) okolo obchádzky Trojrohého plesa do doliny Zeleného plesa.
• Chata pri Zelenom plese (1 551 m n. m.): Legendárna „Brnčalka“ leží priamo na brehu smaragdovozeleného plesa pod majestátnou 900-metrovou stenu Malého Kežmarského štítu. Ide o ideálne miesto na dlhšiu prestávku, polievku či teplý čaj.
• Čas úseku: cca 1:15 h.

3. Úsek: Zelené pleso ➔ Sedlo pod Veľkou Svišťovkou (2 023 m n. m.)

Od Zeleného plesa vás čaká najstrmší výstup druhej polovice dňa.

• Stúpanie a reťaze: Chodník serpentínovite stúpa suťoviskom pod Veľkú Svišťovku. Tesne pod sedlom sa nachádza krátky, niekoľkometrový úsek zaistený oceľovými reťazami. Zvládne ho každý priemerne zdatný turista bez závratov.
• Sedlo pod Veľkou Svišťovkou: Z vrcholu sa naskytá dychberúci spätný pohľad do celej doliny Zeleného plesa a na Jahňací štít. Pri jesennom hmlistom počasí so slnkom v chrbte tu môžete zažiť aj vzácny meteorologický úkaz – Gloriolu (Vidmo).
• Čas úseku: cca 1:30 h | stúpanie cca 470 m.

4. Úsek: Veľká Svišťovka ➔ Skalnaté pleso ➔ Hrebienok ➔ Starý Smokovec

Zo Svišťovky klesáte miernym traverzom po červenej Tatranskej magistrále ku Skalnatému plesu (1 751 m n. m.), kde stojí druhá chata na trase – Skalnatá chata (a Restaurant LOMNICA).

• Zostup do cieľa: Zo Skalnatého plesa pokračujete po magistrále okolo Zamkovského chaty (tretia chata na trase) na Hrebienok a zíde do Starého Smokovca.
• Alternatíva pre skrátenie: Zo Skalnatého plesa sa môžete zviesť kabínovou lanovkou do Tatranskej Lomnice, čím si ušetríte záverečných 7 km pešieho klesania.
• Čas úseku: cca 3:30 h (pešo až do Smokovca).

Tri tatranské chaty na jednej trase

Jednou z najväčších výhod tejto náročnej trasy je vynikajúce zázemie. Na trase navštívite (alebo miniete) až tri horské chaty, kde si môžete doplniť sily:

1. Chata pri Zelenom plese (1 551 m n. m.): Otvorená celoročne, známa skvelou kuchyňou a neopakovateľnou atmosférou priamo pod stennou Kežmarského štítu.
2. Skalnatá chata (1 725 m n. m.): Historická chata pod Skalnatým plesom, ktorú dlhé roky spravoval známy tatranský nosič a horolezec Laco Kulanga.
3. Zamkovského chata (1 475 m n. m.): Príjemná chata v ústí Malej Studenej doliny, ideálna na záverečné občerstvenie pred príchodom na Hrebienok.

Praktické parametre a logistika

• Celková dĺžka cca 24 km (so zostupom do Smokovca)
• Celkové prevýšenie stúpanie cca 1 450 m / klesanie cca 1 500 m
• Časový rozpočet 8:30 až 10:00 hodín (celodenný výlet)
• Náročnosť Fyzicky náročná vysokohorská túra
• Východisko / Cieľ Ždiar (Monkova dolina) / Starý Smokovec

Zažili ste už tatranské vidmo?

Nič nie je krajšie ako sedieť na vrchole kopca a vidieť okolité doliny, krásne farby symbolizujúce jeseň. To sú jedinečné zážitky, ktoré nám ponúka  jeseň. Na vrchole nás čakalo ešte jedno prekvapenie. Jeden z najkrajších a najvzácnejších úkazov, aký môžeme vidieť na horách: Vidmo.

Ide o ojedinelý jav s názvom vidmo. Nádherné divadlo a nám neostávalo nič iné, iba užívať si ten okamih. Boli to čarovné momenty, niečo čo človek len tak nezažije.

Pozn: Vidmo je zaujímavý meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť v horách za hmlistého počasia, keď je Slnko nízko nad obzorom. Prejavuje sa tak, že vidíme okolo svojho tieňa kruhové farebné spektrum – gloriolu. Gloriola sa tvorí okolo tieňa vrhaného postavou na oblačnú vrstvu alebo hmlu. Vzniká spätným ohybom svetla na malých kvapôčkach hmly.

Rodinný B-Plán a skrátené varianty

Ak je pre vás celá trasa zo Ždiaru až do Smokovca príliš dlhá, môžete zvoliť kratšie alternatívy:

• Variant 1: Výstup na Zelené pleso z Bielej vody. Najobľúbenejší poldenný rodinný výlet (cca 3 h tam a späť) po žltej značke z parkoviska Biela voda.
• Variant 2: Zo Skalnatého plesa na Veľkú Svišťovku. Vyvezte sa lanovkou z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a urobte si výstup len na Sedlo pod Veľkou Svišťovkou a späť (cca 2:30 h).

Bezpečnosť a užitočné tipy

• Jesenná turistika: Október je na túry v Tatrách nádherný vďaka stabilnému počasiu a jasným výhľadom. Dni sú však kratšie, preto vyrazte na trasu najneskôr o 6:30 – 7:00 ráno a do batohu si nezabudnite pribaliť čelovku.
• Sezónna zimná uzávera: Pozor! Úsek z Monkovej doliny do Širokého sedla, ako aj prechod cez Sedlo pod Veľkou Svišťovkou podliehajú sezónnej zimnej uzávere TANAPu od 1. novembra do 15. júna.
• Výbava a poistenie: Pevná vysokohorská obuv, teplé oblečenie (na sedlách býva silný veternosť) a dohodnuté komerčné poistenie na hory pre zásah HZS sú povinnou výbavou.

FAQ – Kopské sedlo a Veľká Svišťovka

Príspevok Cez Kopské sedlo a sedlo Svišťovky do Starého Smokovca zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vyrážame ešte za hlbokej tmy. Keď prechádzame popod Štrbu, spoza tatranských štítov sa začína predierať prvé ranné slnko a zlatisté lúče nás oslepujú cez čelné sklo. Je to neklamná predzvesť toho, že nás čaká jeden z tých dokonalých tatranských dní, kedy je obloha vymetená do azúrova a vzduch má chuť čerstvého ľadu. Našim cieľom je Svišťový štít.

Prichádzame do Starého Smokovca, aby sme stihli prvú rannú pozemnú lanovku na Hrebienok (1285 m n. m.). Nožičky si treba na začiatku pošetriť – pred nami je poctivá vysokohorská túra s viac než tisíckou výškových metrov.

Naším dnešným cieľom je Svišťový štít (2383 m n. m.) – majestátny, no neprávom prehliadaný vrchol vypínajúci sa v závere Veľkej Studenej doliny priamo za Zbojníckou chatou.

🍂 Veľká Studená dolina v jesennom šate

Ráno na Hrebienku je ešte poriadne svieže, no s prvými nastúpanými metrami sa telo rýchlo zahreje. Príroda okolo dáva jasne najavo, že leto pomaly odovzdáva žezlo jeseni:

• Okraje kamenistého chodníka lemujú sýtomodré trsy horca luskáčovitého (Gentiana asclepiadea).
• Žltnúca tráva na svahoch Slavkovského štítu a Vareškového plesa žiari kobercami kvitnúceho fialového vresu.
• Prechádzame cez úsek, kde letná búrková prietrž mračien strhla časť chodníka – tatranská divočina si neustále berie priestor späť.

Keďže sme vyrazili skoro ráno, turistov je pomenej. Užívame si pokoj, žblnkot Studeného potoka a ranné ticho, ktoré prerušuje len šuchot našich krokov. Už z diaľky vidíme náš cieľ – skalnatý masív Svišťového štítu, ktorý stráži záver doliny ako mohutná kamenná pevnosť.

🐐 Zbojnícka chata, kamzíčie jasle a vykŕmený svišť

Okolo desiatej hodiny prichádzame k Zbojníckej chate (1 960 m n. m.). Krátky oddych na terase, teplý horský čaj s citrónom a pokračujeme ďalej po modrej značke smerom na sedlo Prielom.

Tu sa začína to pravé tatranské divadlo:

• Priamo pri chodníku sa pokojne pasie stádo kamzíkov aj s tohtoročnými mláďatami. Zvyknuté na rešpektujúcich turistov si nás zvedavo obzerajú, kým malé kamzíčatá s neuveriteľnou ľahkosťou skáču po kolmých balvanoch.
• O pár desiatok metrov ďalej spod skaly vykukne poriadne vypasený svišť. Usilovne hryzie posledné steblá trávy – zima vo výške dvetisíc metrov nepozná zľutovanie a tukové zásoby na niekoľkomesačný zimný spánok sú otázkou prežitia.

🗿 Mimo značených chodníkov: Cesta kamenných mužíkov

Kráčame po oficiálnom modro značenom chodníku až do miesta, kde sa trasa prudko stáča doľava a začína stúpať do suťovísk pod sedlo Prielom.

V tomto bode odbočujeme doprava na viditeľný neznačený chodník, ktorý mieri priamo do svahu Svišťového štítu.

Od tohto momentu preberajú navigačnú štafetu kamenní mužíci:

• Chodník sa strieda so sutinovými a balvanovými poľami.
• Mužíci postavení z naskladaných žulových kameňov spoľahlivo ukazujú najschodnejšiu líniu cez skalné prahy a trávnaté terasy.
• Hoci je terén strmý, ide o čistokrvný chodecký terén bez nutnosti horolezeckého istenia či lezeckých úsekov I.–II. stupňa obťažnosti.

🚩 Vrchol Svišťového štítu (2383 m): Železná trojnožka a božský pokoj

S pribúdajúcou výškou sa horizont otvára. Posledné metre po skalnom hrebeni a stojíme na vrchole!

Prvé, čo udrie do očí, je zvláštna kovová trojnožka (triangulačná pyramída) ukotvená priamo v skalnom podloží. Hoci vizuálne nepôsobí najromantickejšie, ide o historický geodetický bod – svedka presného mapovania Vysokých Tatier z 20. storočia.

👁️ Panoráma, na ktorú sa nezabúda

Kruhové výhľady zo Svišťového štítu patria k najlepším v celých Tatrách:

• Priamo pred vami leží celá Veľká Studená dolina s jej početnými plesami roztrúsenými ako zrkadlá na dne kotliny.
• Ako na dlani máte hradbu velikánov: Gerlachovský štít, Bradavicu, Východnú Vysokú, Vysokú, Rysy, Javorové štíty aj Lomnický a Slavkovský štít.
• V diaľke na severe sa otvára pohľad do divokej a neprístupnej Svišťovej doliny a poľských Tatier.

Najkrajší je však ten kontrast. Kým ďalekohľadom vidíme stovky hlavičiek tlačiacich sa na vrchole Rysov či na reťaziach na Východnej Vysokej, na Svišťovom štíte sedíme len my traja.

Hodina ticha, rozjímania, fotenia a jedenia lepeňákov na vyhriatej tatranskej žule prebehne ako jediná minúta. Je to pocit čistého raja.

❄️ Prečo nie je Svišťový štít značený a čo v zime?

Svišťový štít je pri svojej výške 2383 m n. m. jedným z najľahšie dostupných tatranských štítov v rýdzo chodeckom teréne. O to viac mnohých prekvapuje, prečo naň nevedie oficiálna turistická značka KST.

• Ochrana prírody a TANAP: Dôvodom je predovšetkým ochrana krehkého vysokohorského biotopu svišťov a kamzíkov v závere doliny a regulácia masového turizmu. Podľa Návštevného poriadku TANAP-u je pohyb mimo značených chodníkov v letnej sezóne vyhradený pre organizovaných horolezcov a túry s horským vodcom.
• Skialpový raj v zime: V zimnom období a na jar patrí Svišťový štít a blízke Svišťové sedlo k najobľúbenejším skialpinistickým trasám vo Veľkej Studenej doline s fantastickým zjazdom okolo Zbojníckej chaty.

Zostupujeme tou istou trasou späť. Nohy už v závere doliny cítia každý kameň, no hlava je vyčistená na maximum.

🧭 Praktický súhrn trasy

• Trasa: Starý Smokovec ➔ Hrebienok (lanovka) ➔ Magistrála ➔ Veľká Studená dolina ➔ Zbojnícka chata ➔ odbočka pod Prielomom ➔ Svišťový štít (tam a späť).
• Dĺžka: cca 17,5 km (od Hrebienka a späť)
• Prevýšenie: +1 150 m / -1 150 m (z Hrebienka)
• Čas: 7:00 až 8:00 hodín celkovo
• Náročnosť: Vysokohorská náročná túra (výborná fyzická kondícia, orientácia v skalnom teréne podľa mužíkov).

❓ Často kladené otázky (FAQ)

Príspevok Výstup na Svišťový štít: Tatranský raj ticha, kde stretneš viac kamzíkov než ľudí zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak plánujete vysokohorskú túru v našich veľhorách, výstup k najvyššie položenej celoročne otvorenej chate je povinnou jazdou. Náš sprievodca: Spišské plesá a Téryho chata turistické trasy vám ukáže to najlepšie z Malej Studenej doliny.

V nadmorskej výške 2 015 m n. m., obklopená majestátnymi štítmi ako Ľadový štít, Pyšný štít či Prostredný hrot, stojí kultová „Téryna“. Priamo pri nej leží čarovná sústava Piatich Spišských plies. V rámci celoročnej výzvy 7 kopcov 3 jazerá ide o cieľ, ktorý preverí vašu fyzickú kondíciu, no odmení vás ikonickými panorámami.

Téryho chata a Päť Spišských plies: Ikony Tatier

Téryho chata (2 015 m n. m.) bola postavená už v roku 1899 podľa projektu architekta Gedeona Majunkeho. Svoje meno nesie po MUDr. Edmundovi Térym, banskoštiavnickom lekárovi a priekopníkovi tatranského horolezectva, ktorý sa zaslúžil o rozvoj turistiky v Malej Studenej doline. Chata prešla v histórii viacerými rekonštrukciami, no dodnes si zachovala svoj neopakovateľný vysokohorský ráz a funguje celoročne.

Priamo na terase pod chatou sa rozprestiera Päť Spišských plies – sústava ľadovcových jazier rôznej veľkosti:

1. Nižné Spišské pleso (1 990 m n. m.)
2. Malé Spišské pleso (2 000 m n. m.)
3. Prostredné Spišské pleso (2 013 m n. m. – najväčšie zo sústavy)
4. Veľké Spišské pleso (2 014 m n. m.)
5. Vyšné Spišské pleso (2 022 m n. m. – najvyššie položené)

Názov plies odkazuje na historickú Spišskú župu, na ktorej území sa táto čarovná kotlina nachádza. Mapa Spišských plies tu.

Najkrajšie turistické trasy na Téryho chatu a Spišské plesá

Na Téryho chatu vedie viacero prístupov. Výber závisí od vašej kondície a skúseností s vysokohorským terénom:

Klasický výstup z Hrebienka cez Malú Studenú dolinu (Najobľúbenejšia trasa)

Štartuje v Starom Smokovci, odkiaľ sa môžete vyviezť pozemnou lanovkou na Hrebienok (1 285 m n. m.). Trasa pokračuje okolo Rainerovej chaty, Obrovského vodopádu a Zamkovského chaty, kde sa vchádza do samotnej Malej Studenej doliny. Záverečný úsek tvorí ikonické stúpanie po kamennom chodníku („Veľký hup“).

• Trasa: Hrebienok ➔ Rainerova chata ➔ Zamkovského chata ➔ Téryho chata (Spišské plesá)
• Parametre: dĺžka cca 6,5 km (jednosmerne) | stúpanie cca 730 m
• Čas: cca 3:30 h nahor | 2:45 h nadol (Spolu cca 6:15 h)
• Náročnosť: Stredne náročná vysokohorská túra.

Adrenalínový prechod cez Priečne sedlo zo Zbojníckej chaty

Legenda medzi tatranskými prechodmi. Trasa spája Veľkú a Malú Studenú dolinu cez Priečne sedlo (2 352 m n. m.). Zatiaľ čo v minulosti išlo o obávaný jednosmerný úsek, dnes je chodník obojsmerný a prechod cez exponované skalné pasáže uľahčujú oceľové reťaze a stúpačky.

• Trasa: Hrebienok ➔ Veľká Studená dolina ➔ Zbojnícka chata ➔ Priečne sedlo ➔ Téryho chata ➔ Hrebienok
• Čas: cca 8:00 až 9:00 h | Celodenný okruh výhradne pre skúsených turistov bez strachu z výšok!

Severný prístup z Tatranskej Javoriny cez Sedielko

Pre milovníkov dlhých a tichých tatranských dolín. Vyrazíte z Tatranskej Javoriny po zelenej značke Javorovou dolinou. Následne stúpate cez najvyššie položené turistické sedlo v Tatrách – Sedielko (2 376 m n. m.) – a zostúpite priamo k Piatim Spišským plesám a Téryho chate.

• Trasa: Tatranská Javorina ➔ Javorová dolina ➔ Sedielko ➔ Téryho chata
• Čas: cca 6:00 h (jednosmerne) | Kondične náročný, no celodenný zážitok.

Rodinný B-Plán: Výlet s deťmi

Ak máte so sebou menšie deti alebo turistov bez vysokohorskej kondície, odporúčame cieľ trasy prispôsobiť:

• Základný okruh pre deti: Zubačkou na Hrebienok a po červeno-zelenej značke k Rainerovej útulni (najstaršej chate v Tatrách) alebo k Zamkovského chate (1 475 m n. m.).
• Úsek na Zamkovského chatu vedie lesným chodníkom okolo Obrovského vodopádu, nie je nebezpečný a ponúka skvelý gastronomický zážitok v podobe domácej kapustnice čiparených buchiet.
• V rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá akceptujeme dosiahnutie Rainerky alebo Zamkovského chaty ako plnohodnotne splnený rodinný cieľ!

Praktické info pred výstupom

• Doprava a parkovanie: Najlepšie je využiť Tatranskú elektrickú železnicu (TEŽ) z Popradu do Starého Smokovca, čím sa vyhnete preplneným a drahým parkoviskám. Zo Smokovca sa na Hrebienok dostanete pešo (cca 45 min) alebo zubačkou.
• Sezónna zimná uzávera: Pozor! Úsek turistického chodníka od Zamkovského chaty cez Téryho chatu ďalej do sediel podlieha sezónnej zimnej uzávere TANAPu od 1. novembra do 15. júna. V zimnom období je prístup na Téryho chatu povolený len po vyznačenej zimnej trase (v závislosti od snehových a lavínových podmienok, často sú vyhľadávané mačky a lavínová výbava).
• Občerstvenie a ubytovanie: Na Téryho chate si môžete dopriať teplú polievku, legendárny čaj aj nocľah. Ak plánujete na chate prespať, rezerváciu ubytovania si urobte niekoľko týždňov až mesiacov dopredu!
• Poistenie do hôr: Nezabudnite na horské poistenie HZS. Pohybujete sa vo vysokohorskom teréne nad hranicou lesa.

Často kladené otázky (FAQ)❓Téryho chata a Spišské plesá

Vysoké Tatry výlety s deťmi

• Tatranská Lomnica
• Chata Zelené pleso
• Lanovka Skalnaté pleso
• Ždiar
• Chodník korunami stromov Bachledka

Turistika vo Vysokých Tatrách

• Najkrajšie túry z Tatranskej Lomnice
• Najkrajšie túry z Popradského plesa
• 3 krásne túry zo Štrbského plesa
• Veľké Hincovo pleso
• Vysokohorské chaty v Tatrách zoznam
• Tichou a Kôprovou dolinou

Príspevok Spišské plesá a Téryho chata: Turistika v Malej Studenej doline, Priečne sedlo a Tatranská magistrála zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte túru, na ktorej sa vystrieda všetko – burácajúci vodopád, priezračné plesá, reťaze, exponované vysokohorské sedlo, dve tatranské doliny a nekonečné panorámy – okruh cez Bystrú lávku je podnik, ktorý stojí za každý jeden krok.

My sme mali to šťastie zažiť tento krásny okruh aj s nádherným prírodným divadlom, ktoré nám Tatry počas dňa pripravili. A práve vďaka nemu bol tento deň ešte výnimočnejší.

Profil a parametre trasy

• Trasa: Štrbské Pleso → Vodopád Skok → Capie pleso → Bystrá lávka (2 314 m n. m.) → Wahlenbergove plesá → Rázcestie pod Soliskom → Chata pod Soliskom → Štrbské Pleso
• Dĺžka okruhu: cca 16 km
• Čas túry: cca 6,5 až 7 hodín (čistý čas chôdze)
• Celkové prevýšenie: 990 m stúpania aj klesania
• Náročnosť: Stredne náročná až náročná vysokohorská túra s technickým úsekom (reťaze a stupy)
• Značenie: Žltá značka (Mlynická aj Furkotská dolina), modrá značka (spojka / zostup zo Soliska)

Ranný štart zo Štrbského Plesa a hmla v Mlynickej doline

Ráno sme vyrazili zo Štrbského Plesa a od prvých metrov sme prechádzali hustou hmlou. Hory sa ukryli a výhľady takmer žiadne. Ako sme však stúpali smerom k vodopádu Skok, hmla postupne ustupovala. Predieralo sa slnko, obloha sa začala trhať a štíty nám pomaly ukazovali svoje prvé kontúry.

Pri vodopáde Skok sme sa na chvíľu zastavili a potom pokračovali ďalej Mlynickou dolinou. Postupne sme míňali Pleso nad Skokom, Kozie plesá a Capie pleso. S pribúdajúcou výškou sa krajina menila – kosodrevina ustúpila skalám a my sme vstúpili do skutočného, surového vysokohorského sveta.

Skúška trpezlivosti pri Capom plese

Lenže pri Capom plese sa počasie opäť zlomilo. Hmla si sadla hlboko do doliny a odtiaľ až pod sedlo bola viditeľnosť minimálna.

Jeden z nás už polohlasne poznamenal, že ak to takto pôjde ďalej, budeme sa musieť otočiť. Ja som však stále verila, že keď vyjdeme hore do sedla, hory sa nám predsa len ukážu. 😊

A ukázali sa!

Bystrá lávka: Trochu adrenalínu na reťaziach

Vo výške 2 314 metrov, v úzkom záreze Bystrej lávky, nás čakal aj kus poctivého tatranského adrenalínu. Záverečný výšvih do sedla vedie strmým skalnatým terénom zaisteným reťazami. Nie je to len obyčajná horská prechádzka – práve tu dostane túra ten správny vysokohorský charakter.

A potom sa začalo predstavenie.

Hmla sa priamo v sedle začala dvíhať. Najskôr pomaly, nesmelo, potom čoraz rýchlejšie. Prelievala sa cez hrebene a doliny ako obrovské biele more a postupne odhaľovala okolité štíty. Stáli sme a len ticho hľadeli. Hory sa pred nami doslova vynárali z bielej periny. A keď sa hmla napokon úplne rozplynula, zostala čistá, azúrovo modrá obloha, ostré slnko a Tatry v celej svojej majestátnosti.

Zostup Furkotskou dolinou a Chata pod Soliskom

Po predstavení v sedle sme začali zostupovať Furkotskou dolinou. Chodník nás viedol okolo monumentálneho Vyšného a neskôr Nižného Wahlenbergovho plesa – dvoch hlbokých jazier zovretých v tieni Ostrého Soliska a Furkotského štítu.

Z Furkotskej doliny sme odbočili na traverz k Chate pod Soliskom (1 840 m n. m.). Sadli sme si na terasu, vychutnali výhľady na podtatranskú kotlinu a po zaslúženom oddychu zamierili pod lanovkou späť dolu na Štrbské Pleso.

Záverom

Ak ste ešte cez Bystrú lávku nešli, určite si ju naplánujte. Možno vám hory tiež pripravia svoje vlastné predstavenie. A ak ste tam už boli, určite viete, prečo sa sem človek chce vrátiť znova.

Pre mňa je práve toto skutočné čaro hôr – nikdy vopred neviete, čo vám ukážu za ďalším skalným prahom či stúpaním. A niekedy sa jednoducho oplatí veriť, že za tou nepriehľadnou hmlou na vás čaká niečo výnimočné.

Často kladené otázky (FAQ) Bystrá lávka

Príspevok Okruh cez Bystrú lávku: Keď hmla ustúpi a Tatry predvedú svoje najkrajšie divadlo zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.