Slovensko poskytuje veľa možností na oddych. Preto sme si na našu dovolenku naplánovali každý deň niečo iné a zaujímavé. Dnes sme sa vybrali pozrieť vynovený hrad Beckov a Haluzickú tiesňavu.
Hrad Beckov
Prvý deň sme neodolali trochu známejšiemu miestu. Obec Beckov bol náš štartovný bod. Na vápencovom brale nad obcou sa týči hrdo hrad Beckov (245 m n.m.), iný názov Beckovský hrad. Je to mohutná a čiastočne zrekonštruovaná zrúcanina hradu nachádzajúca sa na okrajovom útese Považského Inovca.
Jedna z legiend hovorí, že vojvoda Stibor sľúbil svojmu dvornému zabávačovi po úspešnej poľovačke čokoľvek, čo si zažiada. Bláznivý, no šikovný šašo Becko využil príležitosť a odpovedal neskromnou prosbou – chcel, aby mu na vysokom brale postavili hrad …
Vydláždená cesta na tento hrad nás viedla k hlavnej bráne. Pri zakúpení vstupeniek sme mali šťastie. Práve sa začala komentovaná prehliadka, ku ktorej sme sa pripojili.
Z hlavného obrovského nádvoria sme sa presunuli po novodobom vybudovanom schodisku k hornému hradu.
Pokračovali sme prehliadkou cez renesančný palác, okolo gotickej kaplnky k reprezentačnej časti zrúcaniny.
Očarujúce výhľady na Považie sa nedali prehliadnuť ako aj výhľad na Trenčiansky hrad a Tematín. Cestou naspäť z horného hradu sme sa vybrali k hradnej studni klesajúcimi schodmi na konci nádvoria.
Nachádza sa na najnižšom bode hradu. Ešte malé zastavenie v Múzeu na dolnom nádvorí.
Zanechali sme zrúcaninu a vybrali sme sa na lúky pod Považským Inovcom za hradom Beckov. Z tohto miesta sú veľmi zaujímavé pohľady na celú zrúcaninu.
Prešli sme sa aj okolo starých hrobov na židovskom cintoríne. Svojimi majestátne tvarovanými náhrobnými kameňmi s hebrejským písmom na mňa pôsobili veľmi zaujímavo.
Objavili sme aj malý skanzen, kde sme mohli vidieť napríklad dobové odevy hradných pánov. Mohli sme sa aj fotiť v kamennom tróne alebo vidieť maketu hradu Beckov zo 14. Storočia. Ani sme nezbadali, ako čas letí a celé dopoludnie sme strávili na tomto mieste.
Haluzice
Ďalšie naše zastavenie v tomto dovolenkovom dni bolo neďaleko Nového Mesta nad Váhom v Bošáckej doline. Nachádza sa tam malá obec Haluzice so svojimi jedinečnými prírodnými krásami. Celá táto kopaničiarska oblasť leží medzi Považím, Bielymi a Malými Karpatmi na jej okrajoch. Umiestnenie v najjužnejšej časti Považského podolia zaručuje pohodlný prístup.
Od parkoviska sme sa vybrali najprv jemným stúpaním okolo cintorína na najvyšší vrch okolia Hájnica ( 341 m n.m.). Po jemnom nábehu do kopca prišlo strmšie cca 300 m stúpanie. Našťastie krátke stúpanie netrvalo dlho no preverili sme si svoju kondíciu.
Na vrchu kopca je umiestnená Drevená rozhľadňa, ktorá nás prekvapila svojimi výhľadmi. Je možné vidieť pohorie Považského Inovca, masív Veľkej Javoriny, Bošácku dolinu ako aj hrad Beckov.
Na tomto mieste sme si dopriali aj občerstvenie v podobe chlebíkov obaľovaných vo vajíčku a čerstvej zeleninky. Po malom oddychu a doplnení síl sme sa naozaj strmím kopcom vybrali dolu. „Uff, to zase bol nápad…“ , nieslo sa mi hlavou. 🙂
Šmykľavejší terén nebol moc príjemný na zostup, no chceli sme sa dostať ku kostolíku v Haluziciach.
Románsky kostolík je neskororománska stavba nachádzajúca sa na vyvýšenom poli. Ruina dýcha históriou a je príjemným zastavením pred návštevou Haluzickej tiesňavy. Zanechali sme ruinu a okolo cintorína sme sa prešli jemným klesaním cez pole k vstupu do Haluzickej tiesňavy.
Haluzická tiesňava
Tiesňava je známa aj pod názvami ako Prierva, Haluzický výmoľ či Sprašová súteska.
Stačilo nám len vkročiť do lesíka, zostúpiť k drevenému mostíku a vychutnávali sme si 1 km dlhý kaňon so šírkou 200 m a hĺbkou 50 m vytvorený s Haluzickým potokom. Tiesňava sa stále mení a pri každej návšteve mi ponúkla čarovný pohľad na väčšie či menšie vodopády, technické pamiatky v podobe hrazde a botanické zaujímavosti tohto miesta s hustou vegetáciou.
Na záver tiesňavy nás čakalo stúpanie, ktoré nám spestrili vytvorené schody, kľukaté chodníky až na vrch, kde celá tiesňava končí.
Dovolenka sa nám pekne rozbiehala. Haluzice a Beckov nás očarili a poskytli skvelý tip na celodenný výlet.
