Čo robiť na Malte ak fučí? Pôvodný plán bol odviezť sa autobusom na Il Quawra a pozrieť si podmorské akvárium. Vystúpil som však na zlej zastávke. A to bolo šťastie. Dostal som sa do rekreačnej zóny na povestné Bugibba Cliffs.
Il-Qawra
Il-Qawra nájdete v zálive St. Paul’s Bay v severnom časti Malty v tesnej blízkosti rekreačných rezortov a pláží Buġibba a Salina. Akvárium je až na samom myse tohto polostrova. V lete je tu hlava na hlave. To však platí iba keď nefučí od Atlantiku víchor nad 100km/h a vlny sú menšie ako 3 metre. Mne sa podarilo užiť si ten druhý moment.
Buggiba cliffs
Pôvodne som myslel, že sa k akváriu preveziem ďalším autobusom. Iba náhodou som sa zatáral na pobrežné útesy, ktoré v bežnom počasí fungujú ako trochu pitoreskná skalnatá pláž.
Väčšinu turistov zastaví upozornenie, že v zlom počasí sa na nestabilné útesy neodporúča vstupovať. Viac mi nebolo treba. Ďalej so mnou pokračovalo iba zopár dobrodruhov a fotobláznov.
Poézia Atlantiku
Zažil som to už niekoľko krát. Naposledy na Portugalskom mise Sagres. Vlny Atlantiku nie sú ani náhodou vlny Stredozemného mora. Sila, energia, rozľahlosť a pokora. Vietor ťa prefackáva z každej strany, všetko premočené, vodnú triešť cítiš aj v trenkách. Hľadáš závetrie, napriek tomu ťa stále niečo na ten breh ťahá.
Zamyslenia o rôznorodosti
More ma núti premýšľať. Nevyspytateľnosť rozbúreného oceánu ma vždy pohlcuje. Prečo cestujem? Prečo som tu? Ak sa započúvam do hukotu mora a plieskania vĺn o skalné pobrežie, môžem tu tráviť celé hodiny. Úplne iný zážitok ako pokľudná Mdina.
Nezávislé cestovanie (často na divoko) mi dalo veľa skúseností. Naučilo ma vnímať veci iným pohľadom. Rozdielnosť a jedinečnosť. Bola to moja najlepšia škola. Pri poznávaní rôznych výziev, národov a kultúr som mohol vnímať nielen vlastné hranice ale vidieť aj za povrchné pozlátko. Spoznať skutočný, autentický život. Genius loci miesta. Toto poznanie ma robí vnímavejším, priateľskejším, tolerantnejším a lepším. Ľahko sa zbližujem a to mi umožňuje spoznať krajinu očami domáceho. Vnímať jeho hodnoty, ideály a postoje. Obzvlášť milujem ak vedia aj dobre poradiť a skvelo variť. Špeciálne ak vedia poradiť aj dobré víno. 🙂
Sme ako tie vlny. Každý je iný, každý smeruje inam a nakoniec to každého niekde riadne oplieska. Ale aj v tom rádoby chaose existuje určitý cyklický systém. Ak sa zastavíš a chvíľu more sleduješ, nájdeš ho.
Vidieť veci inak
Nedávno som sa zblížil s jedným cestovateľom, blogerom. Chodíme na tie isté miesta ale každý vidíme niečo úplne iné. To, na čo sa sústreďujeme a čo ukazujeme, je viac podstata našich očakávaní než racionálny pohľad na miesto, kde sa nachádzame. Človek by povedal, že snáď musíme opisovať to isté. Skôr mám pocit, že sa dopĺňame. Každý objavujeme niečo iné. 🙂
Tak ako máme rôzne hodnoty, postoje a sny, máme aj rôzne zážitky, ktoré vyhľadávame. Konštantný je iba čas ktorý máme. A ten veru uteká. Čím si ho naplníme závisí len na nás. Všetko ostatné je vecou osobných priorít.
A tak keď väčšina all inclusive dovolenkárov reptá na vietor a zlé počasie, iná skupina krochká blahom nad neskutočným zážitkom z tých vĺn a pulzujúcej energie oceánu. Niekto trávi čas v pube, v múzeu, na lehátku pri knihe, iný leží na skalách a fotí… A všetci majú recht. Je to ich čas, ich zážitok a naplnenie.
Pokora
Nevliezol by si tam dnes ani za zlatú tehlu. Pohľad na rozbúrený oceán vo mne vždy vyvoláva pokoru.
Kto sme? Na čo sa tu hráme? Akí páni tvorstva? Všetko navôkol iba využívame, konzumujeme a ničíme. A stále hromadíme. Pritom sme možno najzraniteľnejší na tejto planéte. Stále viac, vyššie, víťaznejšie. A načo? Viac ako jeden rezeň aj tak nezješ. Na viac ako dvoch autách sa aj tak nepovozíš. A bustu či pamätník takisto nepotrebuješ.
Reštart
Nedávno som vytiahol na výlet priateľa, ktorý celý život obetoval kariére. Dovolenky ani rodinu akosi nestihol. Rána či večere, piatky, soboty, nedele v kancli pri kontrolingu riadil stovky ľudí. Cítil sa nenahraditeľný. Až pokiaľ neprišiel ďalší, mladší, energickejší a lacnejší. Prekancloval väčšinu života. Teraz objavil čaro bicykla a hikingu, prežíva osobný reštart a zdá sa, že mi je za to i vďačný.
Chvála moru
Potrebujem cítiť morské vlny. Sú mojou inšpiráciou, zastavením a prirodzenou obranou proti všetkému, čo môže poškodiť a zraniť moju dušu. Trieštenie vĺn, odraz, lom, svetlo, difrakcia. Vylupuje sa zo mňa fotograf. „Krásny trailík, prešlapem to až kam sa dá“, pomaly kráčam k akváriu. Som celý premočený. Vo vzduchu cítim vôňu oceánu, rybiny, mušlí. Každdenné problémy sú preč. Ostal som len ja a ten chodník.
Oceán. Pod tými vlnami žije väčšina živého tvorstva tejto planéty. Hore chaos, pod hladinou naprostý kľud. Vietor a dážď ktorý ma už riadne bičuje vnímam ako priateľa, rád sa s ním pasujem. Motám sa tu už dve hodiny a stále nemám dosť. Každá vlna je iná. Každá mimoriadna. Mám radosť. Opäť po rokoch cítim potrebu fotiť, zaznamenávať. Ale dá sa vôbec oceán zaznamenať?
O myšlienkach
Mám rád hiking na morských útesoch. V takýchto chvíľach myšlienky ako by cezo mňa samovoľne pretekali. Iba sa cezo mňa derú von. Potom prídem domov, chcem ich zaznamenať a z mojich myšlienok ostanú len zdrapy. Áno. Je to aj vekom. 🙂 Aj preto som si nedávno kúpil plniace pero a začal s ním znovu písať. Myšlienky plynú s plniacim perom akosi ladnejšie.
Ale treba vôbec písať? Pre koho a prečo? Snáď len pre seba. Aj tak nikto nechce počúvať.
Premýšľam a nelezie mi to do gebule. Keď sa pozerám na sociálne siete a úroveň niektorých diskusií, začínam mať potrebu radšej sa uzatvoriť pred vonkajším svetom.
Mali sme byť priateľský, dobroprajný a pohostinný národ. Ale Slovensko akoby posledné roky otrávila nenávisť, sebeckosť a zloba. Kde sa to v ľuďoch zobralo? Možno to tam bolo vždy, iba sme si to nevšímali. A ono to v tichosti bublalo pod povrchom.
Bugibba cliffs Malta
Prechod po pobreží Bugibba bol pre mňa mimoriadny silný zážitok. Dôvod na rôzne zamyslenia. Mal by som to zakončiť niečím originálnym. Kedysi mi priateľ povedal: „Veď deti k športu, prírode a k horám. Tým nič nepokazíš.“ Snažil som sa.
Za akváriom končí mys Qawra. Tu už je nátresk. Desiatky ľudí chcú vidieť, čo za peklo dokáže Atlantik vyrobiť. Sme rôznorodí ako to more a v tej rôznorodosti je krása. Pokiaľ sme pripravení tú krásu vnímať. Miestni mi pri pivku povedali, že takéto vlny tu dva roky nezažili. Nie je dôvod vyplakávať pre zlé počasie. Je to výzva.
Málo o morskom svete vieme. Aj preto akvárium. Už som v poriadnom dávno nebol.
Maltské akvárium
Už nie je kam ďalej. Vystupujem chodníkom pri Maltskom akváriu. Je už hodne poobede. Flákal som sa na skalách 3 hodiny. Nestačilo. Nebolo by lepšie, keby vyberali vstupné za to more a tie cliffy namiesto akvária?
